Potom nasledovali srdcervúce obrazy zničených ukrajinských miest a dedín, zbombardované domy, ľudia – aj deti – bez končatín, plačúce ženy, ktoré náhle prišli o strechu nad hlavou, o všetko, čo tvorilo ich každodennú istotu – domov so všetkými drobnosťami, o svojich synov, mužov a bratov. Domy bez stien, spustošené detské izby, v ktorých si ešte pred chvíľou nejaké dieťa písalo domáce úlohy. Zbúrané nemocnice, továrne, historické pamiatky… Samá spúšť. Pach mŕtvol a spáleniny.
Operácia mala byť rýchla a víťazná, no nevyšlo to. Ukrajinci dali celému svetu lekciu z vlastenectva. Jednoducho vedia, že musia zvíťaziť – iná možnosť neexistuje, pretože s tyranmi sa nevyjednáva. Ako povedal pre Pravdu ukrajinský veľvyslanec na Slovensku Myroslav Kastran – na porážku vôbec nemyslia. „Osobne som presvedčený, že každý štát, ktorý cíti sebaúctu, by sa mal v prípade napadnutia chopiť zbrane. Národ, ktorý chce žiť v slobode, nemôže čakať, že mu ju niekto vybojuje,“ povedal Myroslav Kastran, citujúc Milana Rastislava Štefánika.
Podľa neho je čudné, keď dnes niekto v slovenskej spoločnosti spochybňuje právo a nárok Ukrajincov bojovať za svoj štát, za svoju slobodu. Áno, je to „čudné“. Kastran je diplomat, preto hovorí veci diplomatickým jazykom. Podľa neho sú vzťahy Ukrajiny so Slovenskom pragmatické. Aké iné môžu byť, keď slovenský premiér rozpráva o prezidentovi Zelenskom ako o človeku, v očiach ktorého videl hrôzu z toho, že sa skončí vojna?
Robert Fico často opakuje floskulu o tom, že mier na Ukrajine bol už blízko. V skutočnosti bola blízko len kapitulácia, a na tú Ukrajina nikdy nepristúpi. Slovenský premiér práve vyjadril ostrý nesúhlas s rozhodnutím amerického prezidenta Bidena povoliť použitie amerických rakiet dlhého doletu na ciele na území Ruskej federácie. Kto dnes blúzni o okamžitom mieri na Ukrajine, blúzni o strate jej sebaúcty.