Nejedna súkromná analytická spoločnosť nemá dokonalé štatistiky, z každej krajiny zozbiera trochu pokrivené dáta. Preto nie všetko, čo sme sa v posledných mesiacoch dozvedeli, je aj pravda. Teraz prichádzajú s novými dátami renomované medzinárodné organizácie OECD a Eurostat. A vyšli im iné trochu iné čísla.
Prečo? OECD i Eurostat (štatistický úrad EÚ) majú totiž prepracovanú metodiku a rovnaké dáta z jednotlivých krajín. Nevyberajú čerešničky, ktoré sa im hodia do „krámu“. Podľa Eurostatu sme v roku 2023 zarobili priemerne 1 583 eur mesačne. Vôbec nesvietime na poslednom mieste, ale sme na šiestom mieste od konca. Za nami skončili Poliaci i Maďari, a to je teda rozdiel. Na Čechov, ako vždy, nemáme. A na Rakúšanov detto: ich priemerná mesačná mzda je 4 542 eur. Priemer v únii dosiahol 3 155 eur, no v západných krajinách sa zarábalo oveľa viac. Takí Dáni až 5 643 eur.
Lenže opäť je tu jeden háčik: keď sa pozrieme na údaje nášho štatistického úradu, priemerný v plat v roku 2023 bol 1 430 eur. Eurostat totiž berie iba tie platy, ktoré sú na plný úväzok, naši štatistici berú do úvahy všetky.
Ale práve rôzne malé čiastkové úväzky, z ktorých často ľudia vyskladajú celý mesačný zárobok, môžu byť kameňom úrazu. Lebo veľakrát priemerný zárobok takýchto pracovníkov, o ktorých sa žiadne odbory nestarajú, je oveľa nižší ako tých s riadnym zamestnaním, a pritom drú od rána do večera. A povedzme si pravdu, ľudí pracujúcich na viacero malých úväzkov vo svete rapídne pribúda.
Summa summarum: Slovensko v posledných rokoch neprekvitá, no ani nie je na tom zďaleka tak zle, ako uvádzali niektoré čierne scenáre.
A v neposlednom rade, podstatná je čistá mzda, nie hrubá, a čo si za ňu človek môže kúpiť. Hoci sa hovorí, že u nás je lacnejšie, veľká časť tovarov (autá, elektronika, odevy) sa predáva za globálne ceny a potraviny sú u nás často drahšie ako v Nemecku. A nie je žiadnym tajomstvom, že toľko omieľané bývanie v pomere k zárobkom je spomedzi všetkých európskych krajín najdrahšie v Bratislave a v Prahe. Podľa OECD ceny nehnuteľností na Slovensku od roku 2019 vzrástli cca o 45 %, druhý najvyšší rast po Islande. V ostatných krajinách to bolo od 10 (v Nemecku, Holandsku, Dánsku) do 30 %.
Ceny potravín narástli zhruba o 50 %, v západných krajinách len cca o 30 %, ale v Maďarsku až o 75 %. A ani ceny energií – napriek tomu, že štát domácnosti štedro dotoval – nerástli u nás najpomalšie, ale tak priemerne.
Keď to všetko spočítame, nie sme na tom najhoršie. Reálne mzdy od roku 2019 na Slovensku narástli zhruba o 4 %. Nie je to veľa, ale rovnako ako v USA, vo Švajčiarsku, ako je priemer OECD. No v takom Slovinsku sa zdvihli reálne mzdy cca až o 23 %. Oveľa horšie dopadli Česi, im reálne mzdy klesli takmer o 5 %, rovnako tak Talianom či Belgičanom.
A hoci v budúcom roku nás čaká zásluhou zvyšovania DPH inflácia nad 5 %, reálne mzdy by nemali klesnúť. Firmám chýbajú ľudia, dopyt je vysoký, ťahá mzdy hore. Minimálna mzda vzrastie na 816 eur (v roku 2026 až na 920 eur) – a to len v prvom stupni náročnosti, v šiestom to bude až 1 396 eur. Otázkou iba je, či to niekto aj dodržiava a kontroluje.
Summa summarum: Slovensko v posledných rokoch neprekvitá, no ani nie je na tom zďaleka tak zle, ako uvádzali niektoré čierne scenáre.