Školy dostanú návod, ako zapracovať nové pravidlá do školského poriadku. Ministerstvo tak chce pomôcť im, ako aj rodičom pri zavádzaní nových pravidiel. V takomto zmysle sa vyjadril minister školstva Tomáš Drucker.
Školy sa majú samy rozhodnúť, ako zákaz používania mobilov zrealizujú, či si deti budú mobily odkladať do skriniek, alebo ich odovzdajú učiteľovi. (Nechcime radšej vidieť hmotnú zodpovednosť tohto učiteľa.)
Podľa nových pravidiel v 1. až 3. ročníku bude platiť úplný zákaz používať mobil počas vyučovania, prestávok a v priestoroch školy. Štvrtáci už budú mať výnimku pre prípad, že to vyžaduje štátny vzdelávací program. O výnimke rozhodne učiteľ. Rodičia by mali podľa ministerstva s deťmi diskutovať aj o probléme kyberšikanovania. A to je vážnejší problém, ktorý odoberanie mobilov nevyrieši.
Ak si zákaz prajú učitelia aj rodičia, dobre. Je to však smutný príklad zlyhania rodičov aj školy vo výchove. Je samozrejmé, že deti by na vyučovaní nemali vyťahovať mobil. Ale takýto zákaz by mal byť dosiahnuteľný jednoduchým slovným zákazom rodiča. Ak dieťa rodiča neposlúchne, malo by poslúchnuť učiteľa. Za neposlúchnutie sa kedysi dávali päťky alebo sa vylučovalo z vyučovania a za neospravedlnené hodiny hrozilo vylúčenie zo školy. Metóda je jednoduchá.
Zlá známka za neposlúchnutie síce neodrážala vedomosti žiaka, ale jej hrozba bola dostatočne motivujúca na to, aby 99 percent žiakov poslúchalo. (Vtedy sme sa pod lavicami nehrali s mobilmi, mali sme iné zábavky.) Ak na dnešné deti neplatí ani zákaz milujúceho rodiča a jeho vysvetlenie, prečo nemôže mať mobil na hodine, keď na ne neplatia ani hrozby zlou známkou či iný bežný školský trest, ale treba povolať na pomoc štát a zákon, je to Sodoma a Gomora.
Akoby takéto poslúchanie malo nejakú cenu. Nikto sa už neusiluje vychovať dieťa tak, aby pochopilo, že na hodine nemôže esemskovať či točiť videá? Je to ako so zákazom sladkostí v školských bufetoch. Rodina sa dostala do hlbokej krízy, keď si nedokáže poradiť s výchovou vlastného potomstva.