Niet pochýb, že i keby sa pred súd nepostavili, tento fakt je jasným znamením, že Izrael vo svojich 76 rokov trvajúcich dejinách dosiahol najhoršie postavenie z hľadiska medzinárodnej podpory a samotnej legitimity svojej existencie.
Bez ohľadu na to, že Izrael s podporou USA sa bráni a bude sa brániť, že MSD koná nespravodlivo, že zámerné vyhladovanie ľudí utekajúcich zo svojich zničených domovov, odopieranie humanitárnej pomoci, vody, jedla, elektriny, cielené bombardovanie nemocníc a odopieranie lekárskej pomoci, mučenie a zabíjanie lekárov – že to všetko je len prirodzeným právom na obranu a všetci ostatní sú antisemiti, bez ohľadu na to všetko sa už obvinenia nikdy nebudú dať zmyť. Skutočnosť, že len po niečo vyše roku od masakra 7. októbra 2023 a všeobecného pobúrenia veľkej časti svetovej verejnosti sa v očiach tej istej verejnosti stal Izrael morálne izolovanou krajinou obvinenou prostredníctvom svojho vedenia zo zločinov proti ľudskosti, sa už v politickej realite nikdy nebude dať ignorovať.
Samozrejme, prívrženci zavedeného poriadku dvojakých štandardov budú opakovať, že je neprípustné, aby boli predstavitelia Izraela obvinení spoločne s vojenským veliteľom Hamasu Mohammedom Deifom. Joe Biden bude ešte pár týždňov tvrdiť, že medzi Izraelom a Hamasom nie je rovnocennosť, Viktor Orbán si s Netanjahuom rád potrasie ruky a zmätení novinári, prestrašení a zbabelí politici bývalej federácie v strednej Európe budú (len) pred Netanjahuove masové vyvražďovanie ešte dlho klásť prívlastok „údajné“ a používať eufemizmus „neprimeranej reakcie“. No očividné opovrhnutie životmi ľudí, ktorí nie sú súčasťou liberálneho Západu, sa priamym pričinením Netanjahuovho kabinetu stalo natoľko neúnosným, že traumaticky poznamená celé dlhé generácie. Politický míľnik je to už dnes.
Dnes sa už nestačí zastať len státisícov masakrovaných Palestínčanov, ale aj všetkých Izraelčanov, ktorí doma aj v diaspóre vzburou proti neľudskosti svojej vlády robia všetko preto, aby obhájili univerzálnu ľudskosť.