Škandinávske krajiny Švédsko, Nórsko, Dánsko a Fínsko distribuujú medzi obyvateľov brožúry s návodmi, ako sa správať počas vojny. V Nemecku uisťujú ľudí, že existuje dostatok civilných krytov. Minulý týždeň Rusko aktualizovalo jadrovú doktrínu. Vyhradzuje si právo použiť zbraň aj proti nejadrovej krajine, ak napadne Rusko i konvenčnými zbraňami s podporu jadrovej mocnosti. Situácia sa vyostruje aj na Blízkom východe a okolo Taiwanu. Čo sa to deje?
Rusko postupuje v Doneckej, Luhanskej, Záporožskej i Chersonskej oblasti. V Kursku prešlo do protiútoku. V spomínaných ukrajinských regiónoch mu zostáva obsadiť k plnej kontrole 10–20 % územia. Ako vieme, s tým by sa Kremeľ nateraz uspokojil. Putin by to rád stihol do konca januára, keď sa ujme prezidentskej funkcie Donald Trump. Chce mať lepšiu východiskovú pozíciu pri rokovaniach.
Ukrajina krváca, mestá a elektrická infraštruktúra sú pod stálou paľbou, vojenská pomoc je nevyhnutná. Preto USA schválili použitie moderných rakiet ATACMS a Británia Storm Shadow schopných zasiahnuť sklady zbraní hlboko na ruskom území i prekonať kryty veliteľských bunkrov. Jedna taká britská raketa už mala jeden bunker zasiahnuť a zabiť aj severokórejských vojakov.
Putin zúril, a preto vyslal ako signál na Dnipro raketu Orešnik, ktorej rýchlosť 10-krát presahuje rýchlosť zvuku. Zatiaľ bez jadrových hlavíc, ako varovanie. Systémy protiraketovej obrany sú na ne „krátke“. V Berlíne sa stretajú ministri obrany Nemecka, Francúzska, Británie, Talianska a Poľska.
Pristúpi Západ na eskaláciu alebo zmení kurz? Ako ale zastaviť postup Rusov? Zmení situáciu Trump?
Jadrová vojna je nateraz „ďaleko“. Ak by aj došlo k eskalácii, Putin Orešnikom naznačil postup. Najprv budú útoky modernými raketami bez jadrových hlavíc na vojenské ciele (napríklad britské). No už jedna raketa na cieľ NATO môže znamenať prekročenie Rubikonu. Vždy však bude šanca na ústup. Záleží na vôli.
Mnohí analytici a politici ako zvyčajne Rusko podceňujú a zosmiešňujú. Dopúšťajú sa rovnakej chyby ako na začiatku roka 2022, keď sa vysmievali scenáru vpádu ruskej armády na Ukrajinu. Stalo sa. Potom Rusko mal položiť každý nový balík sankcií, ekonomika čoskoro skolabovať a Kremeľ byť vo svete izolovaný. Nestalo sa.
Kyjev určite potrebuje vojenskú pomoc, no treba zvažovať, akú a na čo ju použiť. No nielen preto momentálne prehráva (aj keď dokáže Rusko bolestivo zasahovať). Armáde urgentne chýbajú vojaci. Ukrajinci odmietajú ísť na front a mnohí robia všetko pre to, aby sa narukovaniu vyhli. Minulý týždeň dvaja ukrajinskí volejbalisti opustili tím a zostali v Belgicku. Spomeňme si na nedávne korupčné škandály (pre krajinu typické) pri odvodoch. Obyčajní ľudia sú unavení z vojny, odhodlanie sa vytratilo, nevidno svetlo na konci tunela v podobe vyhnania okupanta, iba zmar a smrť. Nemalo by byť práve správanie Ukrajincov v realite, v praxi tvrdým odkazom svojej vláde i Západu?
Pristúpi Západ na eskaláciu alebo zmení kurz? Ako ale zastaviť postup Rusov? Pokoj zbraní však neznamená kapituláciu, prímerie mier, vyhnanie okupantov sa dá dosiahnuť postupne aj inými prostriedkami. A zmení situáciu Trump? Do nástupu k moci mu ostávajú dva mesiace. Čo dovtedy?