„Pred niekoľkými hodinami som telefonoval s novozvoleným prezidentom Spojených štátov Donaldom Trumpom,“ pochválil sa na sociálnej sieti. Zablahoželal mu „k dominantnému víťazstvu“ a vyjadril presvedčenie, že s jeho osobou sú spojené obrovské očakávania, pokiaľ ide o konflikt na Ukrajine.
Dovolil si vraj aj osobnú poznámku, že čelili podobným výzvam – pokusu dostať ich oboch do väzenia a fyzicky zlikvidovať. Pravda je, že obaja politici sa stali terčom atentátu, ale predsa len – tu sa paralela končí. Význam slovenského premiéra a amerického prezidenta na medzinárodnej politickej scéne sa nedajú porovnávať.
Ďalšia, v premiérovom ponímaní dobrá správa – dlho spomínaná cesta do Moskvy – nabrala reálne kontúry. Premiér nás – opäť na sociálnej sieti – informoval, že konečne dostal oficiálne pozvanie od Vladimira Putina na oslavy víťazstva nad fašizmom. Pripomenul tiež význam Červenej armády v druhej svetovej vojne, preto pozvanie „prijal s potešením“. Premiér však povedal A, a nepovedal B, lebo „bratov“ by mal aj za čo skritizovať, ak by na to mal guráž a keby to tak, samozrejme, cítil.
Sledujúc premiérov facebook by sme mohli nadobudnúť dojem, že je to rešpektovaný líder, ktorý sa kamaráti s Putinom aj s Trumpom, teda s najmocnejšími mužmi sveta, a robí politiku na východ aj na západ, čiže minimálne na dve svetové strany.
Vráťme sa však z Washingtonu a z Červeného námestia do našej malej slovenskej reality, rovno do Očovej. Rudolf Huliak, persona číslo jeden týchto dní, opakuje, že s Andrejom Dankom nie je ochotný spolupracovať, trvá na naplnení dohôd a premiér, aj keď si telefonuje s Trumpom a stretne sa s Putinom, má problém. Doma sa mu rúca koalícia – Huliak je neoblomný, ponižovania má dosť. Fica čaká ťažké vládnutie so sedemdesiatšestkou. Alebo si už telefonátom s Trumpom robí PR pre predčasné voľby?