V koalícii sú si toho vedomí, ale správajú sa, ako keby sa nič nedialo. Namiesto hľadania kompromisov sa vyvolávajú nové a nové podružné konflikty. Treba priznať, že nielen zo strany koalície, ale aj opozície. Lenže v opozícii by boli poriadne hlúpi, keby krízu v koalícii nevyužívali vo svoj prospech.
Paradoxom je, že poslanec Rudolf Huliak, ktorý sa stal pre dehonestujúcu urážku jednej opozičnej poslankyne červeným súknom pre opozičných politikov, je po dvoch mesiacoch vítaným spojencom v politickom boji. Tak to už v politike chodí, na mravy a česť sa v nej nehrá.
O tom, že nielen huliakovci budú podkurovať koalícii, sa poslanci Smeru, Hlasu a SNS presvedčili pri schvaľovaní zákonov o športe. Poslanec Hlasu Samuel Migaľ si postavil hlavu. A bez jeho hlasu je koalícia bezmocná. Zmena športovej legislatívy je pre chod štátu bezvýznamná, no je to prvá lastovička, ako by to mohlo v parlamente vyzerať v podstatne dôležitejších prípadoch. Migaľova rebélia nespadla z neba, je len prirodzenou odozvou na spôsob pretláčania zákonov Andrejom Dankom. Často išiel ako valec. Lenže momentálne už nemá silu, aby si mohol presadiť čokoľvek. Platí to aj opačne.
SNS má často problém s návrhmi Hlasu. Napríklad s kandidátmi na členov Rady STVR. Ešte pred polrokom bola zmena vedenia verejnej televízie a rozhlasu zásadná vec, bez ktorej vraj demokracia v štáte padala na kolená. Hovorilo sa o nevyváženosti, zlom hospodárení. Po polroku nemáme zvolenú ani radu, nieto riaditeľa. STVR vedie dočasný riaditeľ s obmedzenými právomocami opakovane schvaľovaný podpredsedom NR SR. Svetlo na konci tunela, ako aj v prípade neobsadenia miesta šéfa parlamentu, druhej najvyššej ústavnej funkcie, nevidieť.
Hoci máme nového ministra zdravotníctva, žiadne nápady na riešenie krízy sme od neho ešte nepočuli. Nepriniesol žiadny nový étos. To je skutočne úbohé.
No v najbližšom čase nám hrozí doslova peklo: núdzový režim v nemocniciach. Iba tak sa totiž dá od januára (možno aj skôr) zabrániť kolapsu zdravotníctva po výpovediach vyše polovice nemocničných lekárov (3 300). Hoci máme nového ministra zdravotníctva, žiadne nápady na riešenie krízy sme od neho ešte nepočuli. Nepriniesol žiadny nový étos. To je skutočne úbohé.
Už dávno nejde o mzdy lekárov, ale o komplikované atestácie a fungovanie abnormálne zadlžených, zle hospodáriacich nemocníc. Lekárski odborári požadujú (rovnako aj ministerstvo financií), aby minister zdravotníctva dal príkazom spraviť štandardizované zmluvy pre všetky nemocnice, ktoré podpisujú aj so štátnou zdravotnou poisťovňou. Teraz si každá dohodne niečo iné, podľa známostí, osobných vzťahov, jedna výhodnejšie, druhá naopak. Veď je to do neba volajúci nonsens. Takto sa štát spravovať nedá.
Lenže naša politická scéna žije podružnými konfliktmi. Koalícia nemôže donekonečna odvádzať pozornosť, raz na lámanie chleba príde. Buď problémy vyrieši, alebo skolabuje. Ak sa nezomkne, Andrej Danko i viacerí členovia Hlasu si nezrazia hrebienok, nebudú voči sebe zhovievavejší, rozpad koalície a predčasné voľby sa stanú čoskoro realitou. Fico, Danko, Huliak buď uberú z plynu, alebo vydláždia cestu k vláde progresívcov a liberálov. Je to na nich.