Začalo sa to ešte v lete. Traja poslanci Hlasu – Migaľ, Šalitroš a Malatinec – alebo aj iní členovia klubu, nepodporili Andreja Danka (či celú koalíciu) párkrát svojím hlasovaním. Sú to už známe prípady – odvolávanie lídra PS Michala Šimečku z postu podpredsedu parlamentu pre údajný konflikt záujmov, keď jeho partnerka a mama čerpali dotácie v oblasti kultúry, kauza s nálepkami na notebooku poslankyne PS Lucie Plavákovej, keď ju Danko vykázal za dvere, lebo vraj logom s dúhou porušila rokovací poriadok, a „štorcovanie sa“ pri odvolávaní ministerky kultúry, nominantky SNS, Martiny Šimkovičovej.
„Problémy“ robili poslanci Hlasu už pri schvaľovaní novely zákona o Fonde na podporu umenia. Ak by sme však toto krídlo, či skôr „krídelko“ v Hlase chceli nejako pomenovať, mohlo by dostať názov „Strana mierneho pokroku v medziach zákona“. Ich rebelantstvo totiž má svoje jasné medze.
Narobia rozruch, dajú najavo, že majú iný názor, ale vždy napokon vládnu koalíciu podržia – maximálne sa zdržia hlasovania, keď vedia, že tým nenarobia škodu, teda žiaden vážny rozkol v koalícii vyjadrením ich postoja nehrozí. Predstavujú však pre premiéra varovne zdvihnutý prst, ktorým dávajú najavo, že neodkývajú mechanicky všetko. Sú akýmsi diablovým advokátom voličov opozície. Ale odtiaľ potiaľ, v medziach „zákona strany“.
Pre opozíciu sú možno akousi nádejou, ich voličom musí byť ich konanie sympatické, a nedávno sa k tejto trojici koaličných rebelantov pridali aj ďalší traja mušketieri – Huliak, Ševčík a Ľupták z Národnej koalície, ktorí sa odtrhli od Andreja Danka a vystúpili z klubu SNS. Títo vo svojej rebélii zachádzajú ďalej – žiadajú viac peňazí pre rybárov, včelárov a poľovníkov a tiež post ministra životného prostredia a ktovie čo ešte – inak negarantujú podporu koaličným zákonom.
A všetci títo šiesti, dnes „neistí“ poslanci, komplikujú koalícii vládnutie. Bojkotujú napríklad otvorenie schôdze s cieľom dosahovať svoje vlastné záujmy. To je pred hlasovaním o rozpočte celkom problém. Už pri 79 poslancoch sa hovorilo o pomerne tesnej väčšine a teraz, keď je koaličníkov bez huliakovcov len 76, je to už „o hubu“.
Samozrejme, opozícia ožíva, pretože PS v prieskumoch čoraz častejšie vedie a premiér hovorí o predčasných voľbách, aj keď zatiaľ len „motivačne“. No v tejto situácii stačí, aby si jeden poslanec odskočil na záchod, ďalší šiel k lekárovi alebo jeden nehlasoval za otvorenie schôdze ako napríklad Samuel Migaľ teraz pri prerokúvaní vládnej novely zákona o športe. Dôvodom podľa Migaľa bolo, že sa Danko nezaoberal jeho pozmeňovacími návrhmi. Danko tvrdil, že žiadne nedostali.
Migaľ mu to vrátil poznámkou, že ak si Andrej Danko nevšimol semafor, nečuduje sa, že si nevšimol ani jeho návrhy. Narážal tak na známu Dankovu dopravnú kauzu. Danko zas obvinil Migaľa, že navrhuje v zákone zmeny, z ktorých má profitovať jeho rodina a poslanecký asistent. Migaľ sa vraj dožadoval úpravy neregistrovaného športu hobbyhorsingu, ktorému sa venuje jeho dcéra, a žiada vraj, aby občianske združenie, v ktorom je Migaľov poslanecký asistent, dostalo od štátu 900-tisíc eur.
Pozorovateľom sa mohlo viackrát zdať, že Migaľ prejavil hlasovaním či nehlasovaním odvahu a Danko teraz tiež označil Migaľov krok za odvážny, no myslel tým skôr „opovážlivý“. Ďalšími dvoma odvážnymi poslancami Hlasu sú Radomír Šalitroš a Roman Malatinec. Nevieme, či ich spája aj niečo viac ako len spoločné hodnoty a rovnaké názory, no isté je, že všetci traja sú pomerne čerství štyridsiatnici. Migaľ a Šalitroš sú východniari, Migaľ z Prešovského, Šalitroš z Košického kraja. Malatinec je z Banskej Bystrice, teda tiež nie Bratislavčan.
Šalitroš je podnikateľ – 17 rokov žil v zahraničí, pracoval vo Viedni v banke, potom sa vrátil a začal podnikať – predával luxusné prírodné postele. Chce vraj pomôcť podnikateľom a do politiky ho dostal Tomáš Drucker – Šalitroš bol v jeho Dobrej voľbe podpredsedom. Malatinec má zas blízko ku kultúre – je spevák, tanečník, inštrumentalista, moderátor, umelecký vedúci Folklórneho súboru Podpoľanec a vicežupan. Migaľova kariéra televízneho redaktora je dobre známa. Menej známe je, že ešte ako redaktor TV Joj založil občianske združenie Mediarik, ktoré spolupracovalo aj s ministerstvami za vlád Smeru. K tejto trojici možno priradiť ešte Jána Ferenčáka, takisto z Prešovského kraja. Ako primátor Kežmarku lobuje v prospech obcí a miest.
Ak Migaľ a Malatinec kibicujú do zákonov o kultúre a športe a Ferenčák s Malatincom sa bijú za samosprávu, niekto môže hovoriť o konflikte záujmov, možno to však vidieť aj tak, že majú na vec zasvätenejší pohľad. Kto by bol povedal, že práve migaľovci a huliakovci budú raz predstavovať „ľudskú tvár“ koalície. No tešiť sa, že by mohli spôsobiť pád vlády, je pre opozíciu predčasné. Obe skupinky rebelantov koalíciu potrebujú. Ich pozícia im však umožňuje účinne bojovať za svoje záujmy (hoci aj ušľachtilé) a obe otvorene urážajú Andreja Danka. O oboch skupinkách však platí, že (zrejme) neprekročia svoj tieň. A ak áno, budú sa diať veci, aké si Šimečka nepredstavoval ani v najtajnejších snoch.