Robert Fico spočiatku hovoril v duchu, že ide len o krízu v tábore koaličného partnera, zrejme dúfajúc, že predseda SNS sa dohodne s tromi huliakovcami. Najnovšie už premiér vstupuje do hry, ale ťažko pochodí s nejakým návrhom, ktorý znesvárenej dvojici Danko-Huliak ponúka. Problém spočíva v tom, že obaja sa tak od seba vzdialili, že je takmer nemožné, aby si znovu podali ruku.
Šikovný politik si nevytvorí nepriateľa z niekoho, o kom vie, že ho teraz potrebuje alebo sa bez neho v budúcnosti nezaobíde. Ukážkou opaku, čiže babráctva, sa stal Matovič, ktorému sa vyhýbajú ostatní opoziční politici. A modlia sa, keby v ďalších voľbách odstavili Fica od kormidla moci, aby neboli nútení zostavovať vládu s pomocou Matoviča.
Vzniku nevraživosti medzi Matovičom a Sulíkom predchádzala kauza Fica s Petrom Pellegrinim. V období, keď prvý z ich bol už „len" šéf Smeru a druhý prevzal po ňom funkciu premiéra. Začali sa odcudzovať. Pellegrini odmietal fungovať ako predseda vlády, ku ktorému Fico pristupuje ako k televízoru s diaľkovým ovládačom. Z ich roztržky a neskoršieho politického rozchodu však nevznikla nenávisť, čiže to, čo svojho času v prípade Matoviča so Sulíkom a aktuálne Danka s Huliakom.
Fico veľmi dobre vedel, že ak sa má vrátiť do kresla premiéra, podarí sa mu to jedine v prípade povolebnej spolupráce Smeru s Hlasom. Neexistovala nijaká iná reálna možnosť, ako by dokázal vytvoriť vládu. Fico potom stavil síce na útoky proti Pellegrinimu, ale robil to bez okatého prekročenia červených čiar. Zvlášť strašil tvrdením, že Hlas by sa mohol dať dokopy s progresívcami. Bol to jeden z jeho ťahov, ktorý zabral na voličov, čo sa chystali voliť Hlas a Fico ich potreboval stiahnuť k sebe.
Pripomeňme, že Pellegrini sa dostával do defenzívy: zmohol sa viac-menej iba na slová o tom, že sa čuduje, prečo Fico takmer na každej tlačovke atakuje Hlas, jeho teóriu o vládnutí s progresívcami fakticky ani raz nepoprel. Medzitým sa pomaly, ale nezadržateľne, prelievali promile voličov k Smeru. A z promile pribúdali Ficovi percentá na úkor Hlasu.
Naopak, Danko a Huliak začali preskakovať červené čiary a všetci vidia, kam to vedie. Tak ďaleko, že návrat huliakovcov do poslaneckého klubu SNS vyzerá nepredstaviteľne a na druhej strane Danko nepohne ani prstom, aby získali niektoré ministerstvo.
Fico má možno jediné riešenie, ako uspokojiť Huliakov hlad po podiele na moci s tým, aby nedošlo k zmenám v zložení koaličnej vlády: urobiť z Huliaka ministra bez rezortu. Obdaroval by ho pocitom vlastnej dôležitosti – žiadnu agendu by nemal, ale patrilo by mu hlasovacie právo na rokovaniach vlády. Huliak však chce viac: nie funkciu bez agendy, ale ministerstvo. Ktovie, či sa ho Fico opýtal, čo by na ňom robil okrem strieľania medveďov…