Poslanci Národnej koalície okolo Rudolfa Huliaka zvolení do NR SR na kandidátke SNS sa už úplne odtrhli. Hoci svorne vyhlasujú, že koalíciu ešte neopustili, iba SNS, a premiéra Roberta Fica naďalej podporujú, okrem zdvihnutia ruky za štátny rozpočet žiadnu inú podstatnú vec nepodporili. S väčšinou jedného poslanca sa Smeru, Hlasu i SNS vládne ozaj ťažko, čo ukázala práve skončená schôdza parlamentu. No s jedným poslancom navyše sa to horko-ťažko dá, len keby k huliakovcom neboli pribudli noví rebelanti z Hlasu.
Rozumieme primátorovi Kežmarku a predsedovi Výboru NR SR pre európske záležitosťami Jánovi Ferenčákovi, že odmietol automaticky hlasovať za novelu poslanca Smeru, ktorá zbavuje premiéra povinnosti chodiť pred summitmi EÚ prezentovať na zasadnutie výboru pozíciu Slovenska. Doteraz všetko išlo roky hladko, tak prečo naraz taká radikálna zmena? Navyše novelu poslanec Smeru s ním ako predsedom výboru ani nekonzultoval. Asi neprekvapí, že tento pozmeňovák sa nenachádza v programovom vyhlásení vlády.
Úplne inou šálkou čaju je, keď iný poslanec Hlasu, Samuel Migaľ, odmietol podporiť zákon zakomponovaný v programovom vyhlásení. Ak mu niečo prekáža, mal mnoho príležitostí, ako to vyriešiť v pripomienkovom konaní alebo v zákulisí. Čas ukáže, o čo mu vlastne ide. Či skutočne presadzuje podporu minoritného druhu športu, ktorý nepoznajú ani bežní fanúšikovia, pretože je v ňom osobne zaangažovaný, alebo preto, že zákon až priveľmi kladie dôraz na výstavbu športovísk.
Riešenie pre poslancov okolo Huliaka i Migaľa existuje. Závisí len od vôle a ochoty robiť kompromisy. Ak ich lídri koalície ani poslanci nenájdu, potom dôvod na predlžovanie patovej situácie neexistuje.
Tie kvalitu slovenského športu v blízkom čase neprinesú, no prospejú najskôr tým, ktorí sa na ich výstavbe budú podieľať. To neznamená, že modernizáciu nepotrebujeme. Je však pravda, že o podpore športu, ktorá nás nevyjde málo, sa verejne detailne príliš nediskutovalo.
To by sa dalo vnímať aj ako vzdor proti trochu povýšeneckému správaniu Andreja Danka (ako sa deje v prípade huliakovcov). No už nemožno pochopiť, prečo Migaľ s straníckym kolegom Šalitrošom nepodporil novelu zákona o ochrane civilného obyvateľstva z dielne vlastného ministra Kamila Šaška. Áno, minister zdravotníctva mohol viac rokovať s lekármi, musel však konať, ak nechce dopustiť prípadný kolaps zdravotníctva. Dokonca Migaľ už nechodí ani do klubu Hlasu, je si vedomý svojej vyjednávacej sily. Čo má vlastne za lubom?
Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok už sľúbil, že situáciu bude riešiť. Mal by ju však riešiť aj čestný zakladajúci predseda Hlasu, prezident Peter Pellegrini. Akýže mančaft doviedol do parlamentu? Nerozbije koalíciu nakoniec Hlas? Tú koalíciu, bez ktorej svornej podpory v druhom kole by si na prezidentskú stoličku nikdy nesadol.
Koalícia si do februára vybrala oddychový čas. Vytvorila si dostatok priestoru, aby krízu vyriešila. Riešenie pre poslancov okolo Huliaka i Migaľa existuje. Závisí len od vôle a ochoty robiť kompromisy. Ak ich lídri koalície ani poslanci nenájdu, potom dôvod na predlžovanie patovej situácie neexistuje.