Hrozí, že ľudí nebude mať kto liečiť, vláda sa preto na lekárov pripravila, a to zákonom, ktorý ich prinúti pracovať násilím: pod hrozbou trestu odňatia slobody. Tým však nahnevala lekárov ešte viac a tí začali podávať výpovede z nočných a víkendových služieb. Ide o stovky lekárov v Prešove, Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach.
Problém akoby uviazol v patovej situácii. Minister zdravotníctva Kamil Šaško vyzýva šéfa Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Petra Visolajského, aby potvrdil, že lekárom nejde o platy. Alebo, naopak, aby priznal, že práve o platy ide. Šaško prezentuje situáciu tak, že takmer na všetkom už dohoda je a lekári vraj robia z pacientov rukojemníkov kvôli 60 eurám mesačne. Už aj niektorí politici či političky z opozície hovoria, že lekárom prestávajú rozumieť. Ľuďom už kauza lezie na nervy. Možno to len Visolajský nedokáže dobre odkomunikovať.
Kým totiž podľa Šaška je dohoda na spadnutie, Visolajský tvrdí, že dohoda na ničom nie je. A keď už sa podľa ministra blíži, prezident Peter Pellegrini (pôvodne líder Hlasu) pritvrdzuje slovník na adresu rebelujúcich lekárov a súčasný predseda strany Matúš Šutaj Eštok prirovnáva lekárskych odborárov k teroristom. Isteže, nejde o slovíčka a lekári sa pri prípadnom „uzmierovaní“ budú pozerať na dosiahnuté výsledky, na osobné urážky sa povznesú. Pre Visolajského zas určite nie je šťastným krokom vystúpenie v kontroverznej Infovojne, čím môže stratiť aj sympatie tých, ktorí mu ešte stále držia palce. No iných si zas možno získa…
Opozícia upozorňuje na zmenu postoja Roberta Fica. Kým v opozícii vehementne nabádal Hegera na rokovanie s lekármi, teraz sa z riešenia problému vyzúva. Iste, zdravotníctvo má pod palcom Hlas, teda strana, ktorá vznikla vymedzením sa voči Smeru a ide de facto o politického konkurenta, preto to Fico dáva Hlasu „vyžrať“.
A pre Šaška to nie je jednoduché. Visolajský pred tripartitou hovoril o kríze – k lekárom sa výpoveďami pridávajú aj sestry. Problém spočíva v tom, že to, čo lekári žiadajú – teda nastavenie politiky a systémových zmien v rezorte – to všetko sa má diať spontánne, vďaka kompetentnému vedeniu, nie pod tlakom výpovedí. Ak lekári siahajú k výpalníckym metódam, situácia je asi naozaj vážna, no ťažko v tejto hektickej nenávistnej atmosfére očakávať zázračné zlepšenie. V rezorte predovšetkým musia byť peniaze (či sa to SNS páči alebo nie) a musí ho riadiť niekto, kto mu rozumie.
Naozaj sa však nemožno zbaviť dojmu, že premiér na problém kašle a hádže ho celkom na mladého ministra. Ak by bol sám mladší, venoval by riešeniu situácie zrejme viac energie, chcel by získať politické body. Akoby mu atentát odobral chuť aspoň predstierať, že mu na veciach záleží. Napokon, vyšťaveného ministra možno opäť po roku vymeniť a zdravotnícka mašina pobeží opäť po starom ďalej. Až do ďalšieho štrajku lekárov.