Hoci sme dúfali, že dnes už sa lekári s ministrom dohodnú, posledné slovo nepadlo.
Definitívna dohoda ešte stále nie je na svete a životy pacientov sú tak teoreticky stále ohrozené, keďže tisícky lekárov pracujúcich v nemocniciach podali výpovede a navyše pribudli výpovede z nadčasov. To je práve boľavé miesto nášho zdravotníctva – personálu je nedostatok, a tak lekári slúžia častejšie, ako by podľa Zákonníka práce mali.
Dnes však minister predstúpil pred novinárov aspoň s jednou dobrou správou. Vláda podľa neho schválila až tri ďalšie požiadavky LOZ. Jednak je to nariadenie týkajúce sa podmienok špecializačného štúdia alebo certifikačnej prípravy pri zdravotníkoch na rodičovskej dovolenke – hovoriť môžeme smelo o zdravotníčkach, keďže žien sa toto nariadenie týka predovšetkým.
Kabinet tiež odobril úpravu rokovacieho poriadku komisie pre dohľad nad vykonávaním Memoranda o zlepšení systému zdravotníctva z roku 2022. To je to problematické memorandum, ktorým si lekárski odborári vybojovali splnenie svojich požiadaviek za vlády Eduarda Hegera a parlament, vrátane vtedy opozičného Smeru, ho schválil. Dnes sa zdravotníci sťažujú, že sa nedodržiava.
A do tretice – vláda schválila rozšírenie uznesenia k odmietnutiu transformácie nemocníc a popri nemocniciach v pôsobnosti rezortu zdravotníctva sem zahrnula aj nemocnice, ktoré majú pod palcom rezort vnútra a obrany. Podľa Šaška tri dôležité body, ktoré sú súčasťou 19 požiadaviek LOZ, sú týmto definitívne splnené.
Minister verí, že je to ďalší krok k spoločnému cieľu, a tým podľa neho musí byť dosiahnutie dohody. Či to tak vidia aj odborári, nie je zatiaľ jasné, často totiž vnímajú veci úplne opačnou optikou ako šéf rezortu. Preto aj dohoda celé týždne viazne. Opozícia už obe strany kritizovala, že by nemali chodiť na verejnosť s čiastkovými závermi – kým sa nedohodnú, mali by si prestať odkazovať cez médiá. Tentoraz vyzval na zdržanlivosť aj minister svojich kolegov vrátanie premiéra. Sám chce byť v tomto štádiu rokovaní veľmi zdržanlivý. Uvedomuje si zrejme, že pritvrdzovanie slovníka na adresu lekárov zo strany ministra vnútra, Šaškovho straníckeho šéfa Matúša Šutaja Eštoka, veci neprospieva, rovnako ani vyjadrenia prezidenta.
Možno sa situácia konečne upokojí a všetko speje k happy endu. Rokovania pokračujú. Mimoriadnej situácii – teda situácii, v ktorej by vláda mohla povolať lekárov vo výpovediach do práce pod hrozbou trestu – sa kabinet nevenoval. Minister sľubuje, že nedopustí, aby po 1. januári 2025 pacienti nemali zdravotnú starostlivosť. Čo iné mu aj zostáva. A s najväčšou pravdepodobnosťou to ani lekári nebudú hnať do krajnosti. Reč je, samozrejme, o tých združených v LOZ. Nie všetci majú totiž na tento spôsob vyjednávania s vládou rovnaký názor. Sympatie veľkej časti verejnosti už lekári strácajú.
Niežeby zdravotníctvo nebolo v katastrofálnom stave a niežeby za to do veľkej miery neboli zodpovední práve tí, čo sú teraz pri moci. Problém nie je v tom, že odborári bojujú, problém je v tom – za čo. Platové a pracovné podmienky sú legitímnou požiadavkou na vybavovanie štrajkom – aj keď platy dnes už nie sú problémom. No domáhať sa hromadnými výpoveďami záväzku o tom, kde bude stáť koncová nemocnica, alebo toho, či budú z nemocníc akciovky, to je už nad rámec odborárskej kompetencie. Za zlepšenie stavu nášho zdravotníctva by bolo treba štrajkovať, ale štrajkovať by mal občan, pacient. No ten by mal svoje gesto nespokojnosti vyjadriť predovšetkým vo voľbách.