Svojím spôsobom generálny tajomník služobného úradu ani nie je politická funkcia na (ktoromkoľvek) ministerstve, ale najvyšší úradník, personálny a ekonomický námestník v jednom. Druhá vec je, že Machala je dlhodobo spätý s SNS a má veľmi blízko k Andrejovi Dankovi. Jeho odvolanie je preto skôr zbožné prianie.
Navyše každá strana má vlastný rezort vo výlučnom „prenájme“ a partneri jej nemajú čo do „kuchyne“ strkať nos. No možno o to štyrom hlasistom – Samuelovi Migaľovi, Radomírovi Šalitrošovi, Tomášovi Malatincovi a Jánovi Ferenčákovi – ani nejde. Totiž Hlas navrhol za člena Rady STVR exministra kultúry za vtedajšiu Sulíkovu SaS Daniela Krajcera. A ten je tŕňom v očiach národniarov. Kvôli nemu už niekoľko mesiacov nemožno zvoliť všetkých členov rady ani následne zvoliť riaditeľa STVR. Preto sa nemožno vyhnúť špekulácii, že Krajcer bude vymenený za Machalu.
No poďme k meritu veci. Štyria predstavitelia Hlasu v podstate tvrdia, že galibu v rezorte nevytvára ministerka kultúry Martina Šimkovičová, ale je podriadený Machala, ktorý určuje tón na ministerstve. Je to skutočne tak? A o čo vlastne ide? Tak si to zopakujme: po zbytočnej transformácii RTVS na STVR ani po polroku nepoznáme nového riaditeľa ani všetkých členov rady. Slovenská národná galéria má už tretieho riaditeľa, opäť nie je z fachu, skúsení zamestnanci odchádzajú. Na riadneho riaditeľa čaká aj SND.
NKÚ by mal čo najskôr preveriť závažné zistenia vedenia rezortu kultúry a dať „rozhrešenie“. Potom by si jedna alebo druhá strana mali vstúpiť do svedomia.
Podivné odvolania a vymenúvania sa udiali na Pamiatkovom úrade SR, v Slovenskom národnom múzeu či v Bibiane. Rada Fondu na podporu umenia sa nemohla dlho zísť, až tento týždeň, aj to s podivným priebehom. Kultúrna obec je naštvaná. Pokiaľ ministerstvo tvrdí, že sú tu aj iní predstavitelia kultúry, ktorí stoja na ich strane, tak by sa mali konečne hlasno prihlásiť, pretože ich nie je ani počuť, ani vidieť. Akýkoľvek minister má slúžiť rezortu, zveľaďovať ho a vytvoriť podmienky na hladké fungovanie. A to sa nedeje.
No ministerka má v niečom pravdu: kultúrnu obec príliš nezaujíma, na čo poukazuje. Jej zistenia o šafárení v SNG či v FPU sú skutočne závažné. V SNG zatiaľ prebehol iba interný audit, ale čoskoro si má na galériu posvietiť aj NKÚ. Nemalo sa tak stať už dávno?
Opomínať by sme nemali ani Šimkovičovej tvrdenia, že protestmi proti nej sa niekto pokúša zastrieť vážne pochybenia. Nerobme si ilúzie o jednom ani druhom tábore a nepestujme si zbytočné predsudky. No nie je to práve ona spolu Lukášom Machalom, ktorí svojím správaním a komunikáciou najviac naštrbujú dôveryhodnosť odhalených pochybení? Nemala by ministerka zmeniť prístup ku kultúrnej obci?
Šimkovičová hovorí, že nechce byť za „peknú“ a s bývalými kamarátmi viesť prázdne reči plné úsmevov na rôznych akciách a radšej zvolila ťažšiu cestu. Berieme, lenže tu nejde o ňu ani o potenciálnych previnilcov, ale o celú kultúrnu obec. A tá potrebuje pokoj a istotu.
NKÚ by mal čo najskôr preveriť závažné zistenia vedenia rezortu kultúry a dať „rozhrešenie“. Potom by si jedna alebo druhá strana mali vstúpiť do svedomia. Za ten čas by sa obe strany mali prestať provokovať a snažiť sa nájsť aspoň v niečom spoločnú reč. Rozbroje a chaos ešte žiadnu oblasť neposunuli vpred.
A politici Hlasu a SNS by sa mali prestať vydierať a mali by začať hľadať kompromisy. Neporiadok v kultúre je totiž ich vysvedčenie. Ak nie sú schopní a ochotní urobiť ústupky a kompromisy, mali by radšej odísť.