Prvá vec, ktorá zarazí, sú logické otázky: Prečo práve Bratislava? Čím si naša malá krajina zaslúži takéto celosvetové vyznamenanie? Pritom už prezident Turecka Erdogan ponúkal priestor (Istanbul, Ankara) na rokovania. Za zváženie stojí aj iná neutrálna pôda – napríklad Švajčiarsko (Ženeva). Keď už sa uvažuje o únii, prečo nie v tradičnej diplomatickej bašte vo Viedni alebo v Helsinkách, respektíve v Budapešti? Rokovania niekde budú musieť prebehnúť, a pre krajinu, kde sa budú konať, to bude diplomatická výhra (historická prestíž).
To by sa mala uvedomiť aj naša opozícia, ktorá na margo prípadných mierových rokovaní nešetrí slovami kritiky. No keby sa konali napríklad vo Viedni alebo v Prahe, môžeme strčiť ruku do ohňa, že tí istí politici, ktorí nenájdu dobré slovo, by spievali ódy napríklad na českú diplomaciu. Ale to len k tradičnému folklóru slovenskej politiky.
Otázkou je, od koho má slovenský premiér vlastne mandát. Od Národnej rady? Od EÚ? Pochybujeme, lebo Fico medzi lídrami únie veľa priaznivcov nemá, a to chce byť s každým zadobre. Či mu v telefonickom rozhovore niečo naznačil zvolený americký prezident Donald Tump? Od polovice januára americký Kongres i Biely dom začnú riadiť namiesto demokratov republikáni, pripravme sa teda na zmenu kurzu. Sám Trump už mierové rokovania spomínal. Ani Putin nie je zásadne proti. O čom by boli, to je práve otázka dneška.
Ak ukrajinský prezident Zelenskyj vylúčil na summite v Bruseli akúkoľvek prepravu plynu z Ruska a lídri západných štátov EÚ ho podporili, znamená to pre Fica značný neúspech (nech si už o teatrálnom a neúmerne sebavedomom správaní Zelenského myslíme čokoľvek).
Ako sme sa nedávno dozvedeli, Rusko sa nateraz (!) „uspokojí“ s obsadením celej Luhanskej, Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti (a, samozrejme, Krymu). Ani jeden región neovláda celý, ale veľa mu k úplnej okupácii pri neustálom postupe nechýba. Samozrejme, ešte nedobyté časti sa mohli stať aj nárazníkovými, demilitarizovanými, zónami. To všetko sú však špekulácie.
Treba tiež pripomenúť, že už v marci 2015 sa v Košiciach konala mierová konferencia o Ukrajine (aj pod patronátom nemeckej diplomacie). Nezaštítil ju nikto iný ako vtedajší premiér Fico. Ako dopadla? Bola to čistá blamáž.
Pre nás na Slovensku je otázkou, prečo sa Fico púšťa do veľkých globálnych avantúr, pričom doma sa mu rozpadáva koalícia. Nemal by sa venovať skôr jej záchrane? Stačilo by málo, no nejako sa nemá k činu. Alebo sa Fico už zmieril s pádom vlády a chystá sa na predčasné parlamentné voľby na prelome mája a júna? Ak áno, práve diplomatický úspech a svetové renomé môžu prekryť chyby a škandály na domácej pôde a dopomôcť mu k ďalšiemu víťazstvu.
Na to, či je to tak, si musíme nejaký ten týždeň počkať. No nemali by sme zabúdať na plyn. Ako budú zabezpečené od januára dodávky na Slovensko? Čo vlastne Fico v Moskve vybavil? Ak ukrajinský prezident Zelenskyj vylúčil na summite v Bruseli akúkoľvek prepravu plynu z Ruska a lídri západných štátov EÚ (kde sa ruský skvapalnený plyn dováža) ho podporili, nie Fica, znamená to pre nášho premiéra robiaceho zahraničnú politiku na všetky štyri svetové strany značný neúspech a osobnú prehru – nech si už o teatrálnom a neúmerne sebavedomom správaní Zelenského myslíme čokoľvek. Cesta do Moskvy mohla byť potom od Fica iba splašené gesto natruc. Uvidíme, kam nás dovedie.