Nie je to teda len „o pocite“. Fakty hovoria, že priemerná mesačná nominálna mzda sa v treťom štvrťroku 2024 medziročne zvýšila iba o 5,8 %, a to na 1 484 eur. Údaje, ktoré budú vypovedať o celom roku, štatistici ešte len zverejnia, no vieme, že minulý rok dosiahla nominálna mzda sumu 1 430 eur a v roku 2022 to bolo 1 304. Naše platy teda predsa len rastú, aj keď pomaly. Ak však uvážime, že zároveň rastú aj ceny tovarov a služieb, mierne zvýšenie platov je nám v podstate na nič.
Nuž a inflácia z 15,4 % na začiatku roka 2023 klesla na 3,9 % v januári tohto roka a v júni 2024 klesla v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka na 2,1 %. Potom začala opäť rásť a podľa prognózy NBS sa opäť prechodne zrýchli.
Rastúca inflácia však nie je naším špecifikom. Dáta Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) – združujúcej najbohatšie krajiny sveta – svedčia o tom, že zdražovanie je problémom aj inde. Zaostávanie našich reálnych platov súviselo najmä s pandémiou a s vojnou na Ukrajine. A hoci už inflácia nestúpa tak ako v období krízy, zdražovanie sa ani zďaleka neskončilo.
Z najhoršieho sme možno vonku, ale tak skoro si vyskakovať nezačneme. Napokon, ak k tomu prirátame globálne problémy súvisiace so stavom planéty, ľudstvo by malo celkovo spomaliť. Hlavným cieľom by mal byť boj s chudobou a ten by mal ísť ruka v ruke so skromnosťou. Slováci sú stále v štádiu, keď túžia po vyššej životnej úrovni, ale k tej patrí aj záujem o ekológiu a o tých najslabších.