Nová vláda na konci roka 2023 začala vládnuť zhurta. Okamžite sa pustila do zásadných zmien v oblastiach, ktoré spoločnosť vôbec nepália. Smer, Hlas i SNS sľubovali, že je koniec schvaľovania zákonov v skrátenom legislatívnom konaní bez širšej odbornej diskusie – čo tak obľubovala bývalá koalícia na čele s Igorom Matovičom. Po voľbách však obrat nenastal. Opozícia zase odkukala maniere súčasnej koalície, keď ešte pôsobila v opozícii, a začala robiť politiku prostredníctvom ráznych protestov. Kam sme sa dostali? 15. mája bol na predsedu vlády spáchaný politicky motivovaný atentát.
Premiér unikol smrti iba o vlások. No namiesto toho, aby on, hoci obeť, ale zároveň najväčšia politická osobnosť v novodobej histórii Slovenska, vniesol do rozdelenej spoločnosti pokoj a zmierenie, zavelil na ďalšie kolo konfliktov. Čo dosiahol? Koalícia sa topí v neustálych čoraz šťavnatejších šarvátkach a rozpadá sa, Slovensko stojí na prahu predčasných volieb.
Chýbajú osobnosti, ktoré by priniesli nové idey a riešenia na zložité problémy, dali nádej, pozdvihli národ a prestali ohlupovať ľudí.
Po účelovo a narýchlo schválených zmenách zákonov, neraz babrácky urobených, a zvolení predsedu Hlasu za prezidenta a atentáte na premiéra zachvátila koalíciu vnútorná apatia. Štipľavé a výhražné výmeny názorov medzi politikmi Hlasu a predsedom SNS Andrejom Dankom iba kopírujú hádky a urážlivé odkazy medzi Matovičom a Sulíkom. Koalícia sa nevie trištvrte roka zhodnúť na predsedovi Národnej rady, po absolútne zbytočnej transformácii RTVS na STVR ani po pol roku nie je zvolený riaditeľ, ani rada.
Boli odvolaní riaditelia dôležitých kultúrnych inštitúcií, ale až na jednu výnimku na ich miesto neboli dosadení kvalifikovaní odborníci. Nikto netuší, z akého logického dôvodu sa rušia veľvyslanectvá v Dánsku a Nórsku. Zbytočné chyby dôkladne zatieňujú aj to dobré, čo koalícia robí.
Opozícia nepredvádza oveľa kvalitnejší výkon. Zmohla sa tak iba na zvolávanie protestov – rovnako ako počas pandémie vtedajšia opozícia na čele s Ficom – blokády parlamentu a žalovanie v Bruseli. Ba Igor Matovič sa neštítil oprášiť Ficovu ideu referenda o predčasných voľbách. Akákoľvek politicky zdatnejšia opozícia by výkon koalície dokázala majstrovsky využiť vo svoj prospech, no nie tá naša. Podpora politických strán sa prakticky nemení.
Hlavná opozičná strana (PS) je úzko ideovo a regionálne vymedzená. Hoci sa už snaží svoj politický diapazón rozprestrieť, úspech nie je zaručený. Opozícii chýbajú osobnosti a lídri s charizmou, ktorí by strhli národ. Lenže ani koalícia po odchode Pellegriniho do Prezidentského paláca nevyzerá lepšie. Premiér Fico zase pôsobí čoraz unavenejším dojmom.
Na Slovensku hrozia v roku 2025 predčasné voľby, no tie nesľubujú, že vyriešia niečo zásadné – len sa opäť vymenia roly, „šaty“ a všetko bude pokračovať v zavedených koľajach. Stabilita, zmier a rozvoj Slovenska zostávajú zbožným prianím. Chýbajú – nielen na Slovensku, ale v celom západnom svete – osobnosti, ktoré by priniesli nové idey a riešenia na zložité problémy, dali nádej, pozdvihli národ a prestali ohlupovať ľudí.