Veľa bude závisieť, aj na Slovensku, od novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa. Vzbudzuje rozpaky, obavy i nádej. Už to nebude len obchodník a „zabávač“, ktorý sa z ničoho nič ocitol ako politický amatér v Bielom dome. Ani vtedy, ani v roku 2024 ho ľudia nevolili len pre jeho výlučné kvality, myšlienky, navrhované opatrenia, dobre si uvedomujú jeho slabiny (čudáctvo, nevyspytateľnosť). Voľba Trumpa bol akt protestu proti establišmentu, nesúhlasu so smerovaním sveta, proti prehnanej ľavicovej liberálnej ideológii, ekonomického a sociálnemu úpadku.
Ľudia protestujú (búria sa) po celom svete, nielen na Slovensku. Voľby často nič nevyriešia – viď Francúzsko, Bulharsko, Gruzínsko atď. K veľkému obratu nedošlo ani vo Veľkej Británii. Uvidíme, ako voľby dopadnú v Nemecku. Koaličné spojenie ultraľavicového hnutia Sahry Wagenknechtovej s konzervatívnou CDU proti extrémistickej AfD v Durínsku naznačuje veľa. Najbohatší človek na svete, veľký podporovateľ Trumpa, Elon Musk už čerí v Nemecku vody. No svet nepotrebuje novú dávku ekonomického neoliberalizmu, ale opak, inak sa sociálna súdržnosť úplne rozsype.
Politika pripomína výherný hrací automat, ktorý si len pýta vhodenie ďalšej mince s nádejou, že už to musí konečne vyjsť. Realita je však taká, že hráč končí „oholený“, zlomený a závislý.
Svet potrebuje nový, pozitívny impulz, no je otázka, či práve Trump zaseje nový vietor medzi „starých“ politikov, ktorým chýba akákoľvek sebareflexia a opakujú iba frázy, ktoré sa dávno míňajú účinkom. Spoliehať sa na neho by bolo však osudovým omylom.
Napríklad chýba akákoľvek sebareflexia k neúspešnej stratégii voči Rusku. Stále sa len opakujú apely, pokarhania, „predpisujú“ zaručené „lieky“ v podobe sankcií, ktoré zaberajú minimálne. Politika pripomína výherný hrací automat, ktorý si len pýta vhodenie ďalšej mince s nádejou, že už to musí konečne vyjsť. Realita je však taká, že hráč končí „oholený“, zlomený a závislý.
A neplatí to len v zahraničnej politike, ale aj pri globálnom otepľovaní. Často pokrytecká Európa sa hrá na morálneho kazateľa, chce udávať tón, prikazuje nezmyselné direktívy, pritom si len strieľa sama do nohy. To neznamená, že proti globálnemu otepľovaniu nemáme vehementne bojovať – ale ide o to, akým spôsobom bojovať.
V ekonomickej a sociálnej politike sa zase od obyčajných ľudí, čoraz viac zbedačovaných, žiada čoraz väčšia obeta, inak sa ekonomika položí. Je to, samozrejme, lož. Štatistiky hovoria jasne: nožnice medzi bohatými a chudobnými sa viac a viac roztvárajú. Štát blahobytu, výdobytok druhej polovice 20. storočia, sa stáva vyblednutou nostalgickou spomienkou.
Politici to buď vedia a boja sa otvorene o tom hovoriť, lebo by stratili priazeň mecenášov (bez veľkých peňazí je politika nemožná), alebo sa do politiky dostávajú ľudia, ktorí vedia len ako papagáje omieľať módne frázy, za ktoré získajú slová chvály. Ak sa vo svete nič nezmení, tak žiadna zásadná zmena nečaká ani Slovensko. Dúfajme, že budúci rok bude začiatkom pozitívnej zmeny, obratu k lepšiemu vývoju sveta.