Prezident začal svoj prejav témou odvahy. Vyzdvihol odvahu bežných ľudí a plynulo premostil k – podľa neho – odvážnym rozhodnutiam vlády. Sám prezident v príhovore neoplýval väčšou mierou odvahy, než na akú sme uňho zvyknutí – teda odvahou razantnejšie kritizovať vládu, ale predsa len vláde odkázal, že Prezidentský palác nebude pobočkou úradu vlády. No vzápätí dodal, že ani politickým centrom odporu proti nej. To je logické vymedzenie úradu prezidenta, nemožno ani očakávať, že sa prezident hneď v prvom roku výkonu funkcie ráznejšie postaví na odpor.
Je pozitívne, že prezident sa nevyhol téme Ukrajiny. A diplomatickým jazykom skritizoval aj výlety premiéra do Ruska a na tie svetové strany, od ktorých by bolo taktickejšie držať sa teraz ďalej. „Je úplne legitímne hľadať zahraničnú spoluprácu aj mimo našich základných, trvalých a nemenných zväzkov v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. Táto spolupráca by však mala prinášať konkrétne a hmatateľné výsledky pre Slovensko a jeho obyvateľov,“ povedal prezident. Podľa neho sa takáto spolupráca nesmie odrážať v zhoršenej kvalite našich európskych a transatlantických vzťahov, ktoré sú pre Slovensko kľúčové a ku ktorým sa vlani prihlásili svojím podpisom všetci traja naši najvyšší ústavní činitelia.
Prejavu hlavy štátu konkuroval príhovor predsedu vlády. Robert Fico sa priaznivcom – ale aj tým, ktorí ho nemajú radi – prihovoril na sociálnej sieti. Seriózne, v obleku, akoby išlo o oficiálny prejav. Ani slovkom sa nezmienil o svojej predvianočnej ceste do Moskvy, kde sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Pellegrini sa vyjadril aj k mierotvorným ambíciám Slovenska, keď povedal: „Ľudia cítia, že možnosti Slovenska vo svetovej politike majú svoje limity.“ Ľuďom tiež odkázal, aby nehľadeli na politikov ako ich fanúšikovia, ktorí ich bezbreho obdivujú. Toto odporúčanie však s najväčšou pravdepodobnosťou zostane len v rovine prezidentových želaní.