Minister bojuje za učiteľov, ale pri zvyšovaní platov si dáva podmienky. Platový automat nebude zadarmo. Buď sa bude odvíjať od priemernej mzdy, a nie každý rok plus 10 % bez ohľadu na infláciu (ako si zmysleli školskí odborári), alebo sa zvyšovanie platov nadviaže na výsledky v medzinárodných testovaniach, kde Slovensko pravidelne končí na chvoste. A platy by nemali byť rovnostárske, pretože nie je učiteľ ako učiteľ. Jeden učí, trápi sa, druhý zadá úlohy, povie žiakom, kde si majú nájsť učivo a testy a previerky zadáva ako na bežiacom páse. To nie je pedagogika.
Drucker už prezradil, že odborári dosiahli čiastočný úspech: veľká časť z kompenzačného balíčka pôjde plošne na valorizáciu miezd (kompenzácie zostanú vo veľkých mestách, v niektorých krajoch). Ale zároveň dodal aj B – lebo vie, odkiaľ fúka vietor: v Bratislave je 24 % neobsadených učiteľských miest, v Prešove iba 1 %, v tomto krajskom meste sa učiteľské platy rovnajú platom ostatných VŠ profesií, v metropole dosahujú len 61 %, v Prešove náklady na bývanie tvoria 60 % tých v hlavnom meste.
No Drucker má skutočne impozantné plány. Chce meniť maturitné skúšky. Tie by mali byť – konečne a logicky – akceptované pri prijímačkách na VŠ. Vysoké školy by sa mali zlučovať, rovnako základné školy (optimalizácia siete). Všetci vieme, že súčasný stav je niekde neúnosný. Nový systém čaká aj stredné priemyselné školy. Na stole je nová učebnicová politika, nový spôsob učenia (vzdelávací systém).
Jedna výzva väčšia ako druhá. Minister si uvedomuje, že bez kompromisov v rezorte i koalícii (najlepšie v celom parlamente, lebo ide o všetkých na dlhé roky), zostanú veľkolepé plány iba na papieri, vo forme sľubov. V školstve sme za posledných 35 rokov zažili skutočne veľa bombastických sľubov a reforiem, ale často zostali len na polceste, či skôr stav zhoršili, ako zlepšili. Opatrnosť je teda na mieste.