Namiesto toho, aby osvetlil, s akým úmyslom do metropoly východnej veľmoci cestoval a čo vlastne o dodávkach plynu dohodol, avizoval nové stanovisko k zahraničnopolitickej orientácii Slovenska. Dôvody? Lebo vraj sa v Bruseli popierajú základné demokratické pravidlá. Že by v Kremli rokoval s Putinom aj na túto tému?
Opozícia okamžite zareagovala. Zvoláva na piatok schôdzu parlamentného výboru pre európske záležitosti a na utorok mimoriadnu schôdzu NR SR. Je to namieste, pretože čo také sa stalo, že Slovensko má z ničoho nič meniť zahraničnú orientáciu. Navyše, podpredsedovia Národnej rady Andrej Danko z SNS a Tibor Gašpar zo Smeru spolu so svojimi straníkmi plánujú v najbližších dňoch navštíviť Moskvu. Podľa Danka chcú Slovákom otvoriť oči. Áno, západní politici sú neraz pokryteckí, niektoré veľké firmy a podnikatelia čulo (ne)priamo obchodujú s Ruskom. No má to azda znamenať, že v Rusku sa žije lepšie ako v EÚ či je morálne vyspelejšie (po brutálnom napadnutí Ukrajiny)?
Fico má na výber: chce riešiť problémy Slovenska a posúvať krajinu vpred, alebo rozohrávať mocenské hry a vyvolávať konflikty?
Medzitým vo štvrtok má premiér s ministerkou hospodárstva Sakovou rokovať v Bruseli o dodávkach plynu. To skutočne dlho avizované odstavenie ukrajinského tranzitu plynu stojí za celé to divadlo? Slovenský premiér to dobre vedel, prečo sa teda nedohodol s Ukrajinou? Áno, rokoval s ukrajinským premiérom, ale hlavné a posledné slovo má v Kyjeve prezident Volodymyr Zelenskyj. Môžeme mať k jeho správaniu, ultimátam a apelom veľké výhrady, ale pokiaľ niekto robí politiku na štyri svetové strany, mal sa s prezidentom napadnutej Ukrajiny dohodnúť a nie sa urážať a trucovať.
A na štyri svetové strany znamená aj so Západom. Ak má Fico objektívne výhrady k politike a praktikám EÚ, či cíti krivdu, prečo nerokuje so svojimi západnými partnermi, nechodí na neformálne súkromné stretnutia (ako vo Vietname)? Má vlastne Fico nejakých spojencov či politických „priateľov“ v EÚ okrem Viktora Orbána? A je jedno v ktorom tábore, či vo vláde, alebo v opozícii. Aj o tom je totiž politika, diplomacia, práca pre krajinu.
Prezident Peter Pellegrini promptne odkázal, že k avizovanému stanovisku sa nebude pripájať. Je otázne, či ho podporia všetci politici a poslanci Hlasu. Fico si koleduje o rozpad koalície, pád vlády. Prečo by to robil, veď je pri moci a stačí urobiť málo (len treba chcieť), aby koalícia bola stabilná? Alebo predseda Smeru vyvoláva napätie zámerne a odkláňa pozornosť od konsolidácie? Vyhrotením spoločenskej atmosféry a emócií o zahraničnej politike by prípadné predčasné voľby mohol vyhrať. Lenže čo potom? Zostaví vládu? A konsolidácia nikam neujde.
Robert Fico by nemal zabúdať, že pre imperiálne Rusko (nielen pre Putina) malé krajiny ako Slovensko nič neznamenajú (najmä ak v minulosti nemali vlastný štát, dejiny) – sú len figúrkou na šachovnici. Už raz sme na to riadne doplatili. Predseda Smeru má na výber: chce riešiť problémy Slovenska (ktorých je neúrekom) a posúvať krajinu vpred, alebo len rozohrávať osobné mocenské hry a vyvolávať konflikty.