Stredná či skôr staršia generácia si asi vybaví ihneď žandára zo Saint-Tropez v podaní Louisa de Funès. Niet divu, žandárstvo – vo francúzštine gendarmerie, od spojenia gens d'armes – doslova „ľudia zbraní“ alebo ozbrojenci – naozaj vzniklo vo Francúzsku. Spája sa nám s francúzskymi filmami, ale aj s filmami z obdobia Rakúsko-Uhorska či prvej Československej republiky.
Na území Slovenska existovali žandári podľa predpisov rakúskej monarchie od roku 1849, v medzivojnovej ČSR fungovali od roku 1920 do roku 1939 a vo vojnovom Slovenskom štáte do 1945. V ČSR sa označovali ako četníci. Toľko historický exkurz. A načo nám budú žandári dnes?
Obaja ministri, ktorí s nápadom prišli, sa domnievajú, že by to mohlo fungovať najmä v rurálnom prostredí – tam vraj totiž skoro vôbec nevidieť štátnych policajtov. Vojaci a – či už súčasní alebo bývalí policajti – by ako žandári mali mať podobné právomoci, ako majú príslušníci Policajného zboru SR. Čo si budú môcť dovoliť? Odstavovať autá, zaisťovať podozrivé osoby či predmety.
Budú tiež vybavení obuškom a služobnou zbraňou a na uniforme by na rukáve mali mať pásku, ktorá by okoliu signalizovala, že práve slúžia polícii a nie armáde. Ich rovnošatou by mala byť vojenská uniforma. Budú mať k dispozícii putá aj slzotvorný sprej. Mali by môcť používať aj hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, úder strelnou zbraňou, hrozbu zbraňou či varovný výstrel do vzduchu a – ak treba – použiť aj zbraň.
Všetko by vraj mohlo platiť už 1. júla 2025. Tak uvidíme, či to na slovenskom vidieku bude vyzerať ako na divokom západe alebo skôr ako vo francúzskej komédii. Druhá možnosť by bola predsa len lepšia. Žandári však môžu prispieť k pocitu bezpečnosti ľudí vidieka.