Nepodanie ruky prezidentovi Petrovi Pellegrinimu doslova vyvoláva národný ošiaľ: každý má svoj čiernobiely názor. Hovorí sa o odvahe, ale akú odvahu mladý človek preukázal? Že nepodal ruku demokraticky zvolenej hlave štátu? (Aj Churchill podal ruku Stalinovi.) Prečo potom talentovaný matematik prijal pozvanie do Prezidentského paláca? A čo riskoval? Čo môže stratiť? Nič. Získal iba slávu, ktorú dokáže v živote ešte dobre zužitkovať. Odvaha je, keď človeku hrozí veľká strata, pád. Neúctivé gesto nie je prejavom odvahy, ale výborným marketingovým ťahom.
Mladý človek už získal obdiv opozične naladených priaznivcov. A pridal aj politologické (naivné a ošúchané) ozrejmenie. Keď opozičný kandidát útočí podpásovkami na nášho „miláčika“, tak je to neférový boj. Keď sa tak udeje opačne, je to vtipný a šikovný ťah. Pritom naša prezidentská kampaň bola síce ostrá, ale v dnešnom svete ničím výnimočná, štandardná. No my si myslíme, že Slovensko je pupok sveta, stredobod, okolo ktorého sa točí svet.
Možno je medzi obdivom k okázalým, prehnaným, hysterickým a marketingovým gestám a úpadkom Slovenska vo všetkých oblastiach priama úmera. Premýšľajme.
No tak trochu aj sme, lebo cesta premiéra Fica a následne pätolizačský výlet Andreja Danka a Tibora Gašpara do Moskvy zaujali svet. Negatívne. Čím pozitívnym vlastne inšpirujeme svet? Ak sa tak aj v minulosti stalo v prípade humanitárnej pomoci Ukrajine, čo sa nám dostalo?
Svet chcel zaujať aj expremiér Igor Matovič. S dvomi svojimi poslancami odletel do Hanoja, aby z luxusného hotela referoval o nákladnej dovolenke predsedu vlády (nevyhol sa ani komentovaniu jeho rodinného života), „poláskal“ sa so zlatou vaňou, akoby sa v nej zaručene kúpal sám Fico, nešetriac tisícami eur. A Matovič z Vietnamu odkázal všetkým na Slovensko: len on dokázal poraziť Fica vo voľbách, lebo voličom Smeru otvoril oči. A preto vyráža plný síl do nového súboja. Hlavné opozičné strany PS, KDH a SaS, ktoré ho doteraz okázalo ignorovali, ho po návrate okamžite rehabilitovali a vzali späť do partie. Pri odvolávaní Ficovej vlády je každý dobrý.
Nemali by kričať hop, lebo ešte nepreskočili. Aj keby Ficova vláda padla – čo nemusí byť iba pričinením opozície – a v júni by sa konali predčasné voľby, nič zásadné sa v republike nezmení (SNS prípadne nahradí Republika). Predseda Smeru si to uvedomuje, aj preto si dovolil poslať tvrdý odkaz rebelujúcim poslancom z klubov Hlasu a SNS. A keby aj došlo k výmene žezla, súčasná opozícia bude mať len tesnú väčšinu. S Matovičom v koalícii to opäť nebude med lízať. Fico takú vládu do roka rozloží. A všetko sa bude opakovať ako verklík.
Možno je medzi obdivom k okázalým, prehnaným, hysterickým a marketingovým gestám: či už nepodaním ruky, hanebnými cestami do Moskvy, alebo „odpálením novej atómovky“ v Hanoji, a úpadkom Slovenska vo všetkých oblastiach priama úmera. Premýšľajme.