Hoci staronový americký prezident je nepredvídateľný, pôsobí často trochu čudne, ale už raz v Bielom dome vládol, vo vysokej politike je deväť rokov, takže skúsenosti s ním máme a vieme, čo môžeme očakávať. A, samozrejme, aj analyzovať, čo jednotlivé prehnané požiadavky znamenajú. Či ide o vyhrážanie, naháňanie strachu na vytvorenie lepšej pozície v rokovaniach, alebo blafovanie ako v kartách.
Chce skutočne kúpiť Grónsko od Dánska či ho vojensky obsadiť, alebo len chrániť čisto americké záujmy v budúcnosti, a to ovládnutím strategického priestoru v Arktíde a dôležitých nálezísk nerastných surovín? Či sa má len prizerať strategickému postupu čoraz silnejšej Číny?
A nezabúdajme, že zvolenie Trumpa za prezidenta v rokoch 2016 a 2024 nebolo príčinou, ale dôsledkom. Dôsledkom ekonomického a sociálneho úpadku života obyčajných Američanov (Európanov detto). Od finančnej a ekonomickej krízy v rokoch 2008–2010, od krachu neregulovanej neoliberálnej ekonomiky, nedošlo ku skutočnému riešeniu problému, iba k prevaľovaniu balvana. A Trump, ako aj iní pravicoví radikáli, to vie umne zužitkovať vo svoj prospech.
Hoci pri Trumpovi sa treba mať na pozore, naučiť sa s ním hrať jeho hru, nezabúdajme, že nie je diktátor, ale stále len prezident demokratických USA.
Sociálny systém sa neustále okresáva, neistota stúpa, pritom vykazujeme ekonomický rast, no nie sú na nič peniaze, lebo majetné vrstvy platia dane len minimálne (kvôli rôznym špekuláciám, výnimkám a daňovým rajom), i to sa im máli, rozdiely medzi bohatými a chudobnými sú čoraz výraznejšie. Namiesto toho, aby sa na prepletené problémy hľadali účinné riešenia, svet zahltili podružné ideologické témy.
Trump nevyhral ani vďaka sociálnym médiám. Efektívne a hojne ich využívajú obe strany. Ako sme sa presvedčili v posledných mesiacoch a týždňoch, sociálne médiá vôbec nie sú nezávislé, ale príliš prepletené s mocou vo Washingtone.
Ak Trump nedokázal ekonomické problémy riešiť v prvom období, dokáže to v druhom období? No nedarilo sa ani Bidenovi, napriek masívnemu programu verejných investícií. Príčin je viacero, no najmä na hlbšie zmeny nemajú politici silu, početné lobistické skupiny vo Washingtone i v Bruseli sú príliš silné, aby dopustili akékoľvek zmeny okrem kozmetických a podružných.
Paradoxne pre Európu Trump nemusí byť hrozbou, ale príležitosťou na reštart (reformy). Americký prezident totiž ako veľmoci uznáva iba USA, Čínu a Rusko, slabá únia si nezasluhuje zmienku. EÚ potrebuje reflexiu nielen v bezpečnostnej, ale najmä v ekonomickej oblasti. Vysoké ceny energií či nezmyslené opatrenia priviedli európsku ekonomiku na pokraj krachu (tá nemecká je na tom najhoršie od roku 1950). EÚ chýbajú lídri, absentuje poctivá odborná diskusia, stráca rýchlosť a silu, zmätkuje, točí sa v začarovanom kruhu, potrebuje nové impulzy. Má byť viac unifikovaná (viac Európy), alebo by mala zostať iba na báze jednotného trhu (menej Európy)? Nepotrebujeme unáhlené rozhodnutia, ale prezentáciu viacero scenárov vývoja.
Hoci pri Trumpovi sa treba mať na pozore, naučiť sa s ním hrať jeho hru, nezabúdajme, že nie je diktátor, ale stále len prezident demokratických Spojených štátov amerických. Vládnutie Trumpa bude testom aj americkej demokracie.