Lukašenko môže mať v skutočnosti podporu pätiny voličov, maximálne možno tretiny Bielorusov. Nedá sa povedať, že koľko presne ľudí mu dôveruje, pretože v krajine sa nerobia nezávislé prieskumy verejnej mienky. Isté však je, že už niekoľko rokov mu väčšina národa neverí.
Podobne ako je nemysliteľné, že ho podporilo približne deväť z každých desiatich Bielorusov, nedá sa veriť ani tomu, že by Lukašenkov režim v najbližších rokoch padol. Spočíva to nielen vo fungovaní policajného štátu, nemenej významná je ochranná ruka, ktorú nad ním drží jeho veľký východný sused.
Mimochodom, prečo Lukašenko nadiktoval, aby mu pridelili rekordný zisk hlasov? Tak veľa ich doteraz nikdy nezískal, čo je viac ako tri desaťročia pri moci. Zrejme mu išlo o to, aby v sebe pestoval nielen dojem svojej jedinečnosti a nenahraditeľnosti, čo je mu vlastné od jeho prvého zvolenia za hlavu štátu v roku 1994, ale aj o to, aby dal najavo každému, kto by sa odvážil proti nemu ozvať, že nemá šancu. Ukázať národu, že je neodstrániteľný, že ľudia si ho vážia ešte viac ako pred piatimi rokmi, keď sfalšoval výsledky prezidentských volieb, v ktorých nepochybne zvíťazila opozičná kandidátka Svjatlana Cichanovská. Pripomeňme, že namiesto inaugurácie v Minsku skončila v nútenom exile v zahraničí a polícia brutálne potlačila a zatýkala demonštrantov, ktorí v lete 2020 vyšli do ulíc.
Lukašenkovo postavenie je neotrasiteľné. Môže sa spoliehať na to, že v prípade núdze by zasiahli Rusi. Moskve bolo jasné, že po týchto voľbách nebude mať kto demonštrovať, lebo Cichanovská alebo niekto jej podobný kandidovať z radov opozície nemohol, no napriek tomu ruský veľvyslanec v Minsku Boris Gryzlov verejne ubezpečil Lukašenka o odhodlaní pomôcť mu v prípade nepokojov. Prečo nie na revanš? Veď Lukašenko vo februári 2022 umožnil Putinovej armáde vtrhnúť na Ukrajinu aj z bieloruského územia.
Po ruskej invázii na ukrajinské teritórium spred troch rokov je úplne jasné, že v Kremli nedovolia ani len náznak pokusu o elimináciu Lukašenka od kormidla v štáte. Odpoveď na otázku, že kedy prestane vládnuť, znie takto: odíde z funkcie až po svojej smrti alebo sa jej vo vysokom veku vzdá zo zdravotných dôvodov a za nástupcu si vyberie podobne neslobodne uvažujúceho politika, ako je on.
Posledné roky je Európska únia fakticky bezmocná v snahe budovať aké-také základy občianskej spoločnosti v Bielorusku. Lukašenko vystaval barikády svojho režimu tak silno, že dajaký závan slobodného ducha sa ponad ne nedostane.
Medzi Bielorusmi a Rusmi existuje zásadný rozdiel v tom, že kým väčšina ruských voličov podporuje prezidenta Vladimira Putina, naopak, v prípade Lukašenka to neplatí. A reč je hlavne o mladej generácii Bielorusov. Európska únia je dostatočne bohatá, aby napríklad bieloruským vysokoškolákom poskytovala viac štipendií na univerzitách. Mladí Bielorusi túžiaci žiť v normálnych slobodných pomeroch si to zaslúžia.