A to nielen preto, že koalícia momentálne disponuje iba 72 poslancami. Ostatných sedem je stále neistých, i keď päť z nich vláde Roberta Fica vyslovuje podporu a ani ďalší dvaja nepovedali, že sú za jej pád. Pes je zakopaný inde. Dva body z dohody s Lekárskym odborovým združením (LOZ) hovoria o skrátení pracovného času lekárov zo 40 hodín na 37,5 hodiny týždenne a o naplnení normatívu o počte lekárov, sestier a zdravotných pracovníkov podľa špecializácie a oddelení na pacientov – prevedením do zákona.
Normatív síce platí aj teraz, ale ak nie je upravený zákonom, tak ho nikto nedržiava. Také typicky slovenské. Problémom je, že pri rokovaniach vlády s LOZ sa zabudlo vypočítať, koľko nás požiadavka lekárov vlastne vyjde v štátnom rozpočte.
Pôvodne sa počítalo, že skrátenie pracovného času a štandardizovanie počtu lekárov bude „koštovať“ iba nejaké desiatky miliónov eur. No teraz sa zdá, že to nebudú desiatky – ako sa uvádza vo vládnom materiáli – ale stovky miliónov eur (spomína sa až 500 miliónov). A to je problém. Kde naň vziať tento rok, ako aj v budúcich rokoch, keď rozpočtový scenár je už prakticky napísaný, a najmä keď minister financií Ladislav Kamenický začal hovoriť, že zvyšovaniu daní je koniec, štát začne viac šetriť. Podľa dohody s lekármi to však tak nevyzerá.
Menej pacientov na jedného lekára sa dá dobre politicky predať. Otázkou je, čo to bude stáť a kde vziať peniaze v poloprázdnej štátnej kase.
A hlbšie do vrecka si nesiahne iba štát, ale aj nemocnice. Za tie štátne to ako obvykle zatiahne štát, ale súkromné to budú musieť zaplatiť z vlastného vrecka. Samozrejme, začali sa búriť. Takýto zásadný rez do rozpočtu mal byť známy dávno pred začiatkom roka, a nie vo februári už prebiehajúceho roka. Takže v najbližších dňoch bude horúco. A uvidíme, ako sa k dohodám s lekármi postaví opozícia. Podporí lekárov a tým aj vládu, alebo bude radšej z politicky zištných dôvodov podkopávať akúkoľvek dohodu, ktorá by lekárom a v konečnom dôsledku aj pacientom priniesla úžitok (menej pacientov na jedného lekára).
Michal Šimečka opäť zopakoval, že PS je ochotné podporiť zdravotnícke zákony výmenou za rokovania o termíne predčasných volieb. Nevedome si berie občana – pacienta – za rukojemníka. Ostatné opozičné strany pravdepodobne nebudú konať inak: budú sa snažiť vyťažiť z problémov koalície maximum. Úžitok pre obyčajného človeka, pacienta, slovenské zdravotníctvo, bude až na druhom mieste. No v politike je to vždy tak, žiaľ.
Paradoxne to môže pomôcť koalícii v snahe zomknúť sa. Vycíti príležitosť, že môže pri presadzovaní zákonov dostať morálne veľkú časť verejnosti na svoju stranu. Áno, paradoxne aj preto, že s lekárskym odborármi pristúpila na dohodu len so zaťatými zubami. No menej pacientov na jedného lekára sa dá dobre politicky predať. Otázkou je, čo to bude stáť a kde vziať peniaze v poloprázdnej štátnej kase.
Musíme počkať na konkrétne prepočty, lebo sa zdá, že tie vládne môžu byť značne podhodnotené. Aj keby boli, budeme sa musieť zmieriť, lebo nikto asi nechce riskovať exodus lekárov z nemocníc. Už toho skutočne bolo dosť, nervy na nové „prekáračky“ už nemá ani jedna strana, a najmä nie verejnosť.