Áno, tak to bolo na začiatku, kým niektorí poslanci nezačali prejavovať svoje názory odlišné od názorov koaličnej väčšiny, žiadať za poslušnosť funkcie a neprestali hlasovať spolu s vládnou koalíciou. Nie vždy. Len keď chceli ukázať, že ich hlasy sú potrebné a v koalícii by si ich mali – nazvime to – „viac vážiť“.
A hoci to v posledných týždňoch či mesiacoch tak nevyzeralo a opoziční aj koaliční lídri stále častejšie skloňovali „predčasné voľby“, dnes to naozaj vyzerá tak, že koalícia našla spôsob, ako svoju čriedu udržať pokope.
Roman Michelko vraví, že ak budú nespokojní poslanci lojálni voči vláde, mali by mať aj podiel na moci, je to logické. Podľa jeho informácií to nemusia byť hneď ministerstvá, čo im kvapne, ale povedzme vedenie iných orgánov. Skutočnosť, že by ministerstvo kultúry malo pripadnúť Hlasu alebo že by ministerka kultúry mala byť vymenená, ako sa o tom šepká, označil však za hoax.
Aj premiér Robert Fico sa vyjadril v podobnom duchu v relácii Politika 24 – novej politickej relácii televízie Joj, ktorá odštartovala v nedeľu pozvaním premiéra ako svojho prvého hosťa. Fico žartoval, že sa cíti ako pokusný zajac, ale vyzeral v pohode.
To by mohlo znamenať, že dohoda na parlamentnej väčšine je veľmi reálna, ak už nie hotová. Jednoznačne vylúčil, že by si poslancov kupovali – takto by to chápal, ak by im ponúkali igelitku, v ktorej by bolo stotisíc eur. Ale ak im ponúknu „podiel na moci“, je to podľa neho úplne legitímne. Fico aj Kaliňák prízvukujú, že tak huliakovci, ako aj migaľovci vrátane Migaľa a Šalitroša, ktorých sa Hlas zbavil „ako buriny“, všetci sľubujú lojalitu koalícii. A to je pravda.
Morálku teraz nechajme bokom – to by bolo na dlho – ale pokiaľ ide o schopnosť udržať si moc, má sa opozícia od koalície čo učiť.