Spoločné pôsobenie multimiliardára Muska s Trumpom je niečo ako syntéza prebudenia do reality.
Veľké čistky ako plány ovládnuť Grónsko, zrušenie finančnej „pomoci“ USAID Ukrajine a krajinám najmä bývalého východného bloku, „wellness centrum“ v Gaze či údajná „genocída“ belochov v Juhoafrickej republike, odkiaľ Musk pochádza (atď.), prebudili už aj slovenskú verejnosť. Najmä tú časť, ktorá si stotožňuje demokratickú Európu so severoatlantickou jednotou. Slovo „oligarcha“ nadobudlo nový rozmer: už sa netýka len pôsobenia na Východe. Malé Slovensko už teraz nemá za úlohu bojovať len s autokraciou pochádzajúcou z Ruska, ale aj z USA, doterajšieho garanta univerzálnej „slobody a bezpečnosti“. Má to byť prekvapenie?
Severoamerické finančné toky na východ Európy sú rovnako staré ako obdobie, ktoré označujeme v našich samostatných dejinách za demokratické.
Povojnová západná Európa a neskôr EÚ pridlho živili mýtus svojej ekonomickej, kultúrnej a vojenskej samostatnosti. Po roku 1989 ich Európa stratila nadobro, pretože nedokázala zabrániť tomu, aby sa bývalé časti východného bloku nestali jej ekonomickou kolóniou a územím vo vojenskom záujme USA, nie Európy samotnej. Severoamerické finančné toky na východ Európy a ďalej sú pod rôznymi označeniami rovnako staré ako obdobie, ktoré označujeme v našich samostatných dejinách za demokratické.
Hlasy, ktoré na to upozorňovali, boli po 2. svetovej vojne mnohé, no vo viere vo vlastnú „civilizovanosť“ ich Európania málokedy počúvali. Obvykle totiž prichádzali z viac-menej ignorovaného kolonizovaného sveta. Európa si myslela, že sa poučila, no namiesto toho len svojmu dieťaťu umožnila ovládnuť ju ako monštrum doktora Frankensteina.
Veľvyslanec USA vo Veľkej Británii Walter Hynes Page sa začiatkom 1. svetovej vojny pýtal prezidenta Wilsona, čo „budeme robiť, keď nám spadne do rúk vláda nad celým svetom“. Prezident Truman po 2. svetovej vojne ako náhradu starého kolonializmu jasne ponúkal „pomoc chudobným krajinám“.
V geopolitike však nikdy žiadna veľmoc nepomáhala s cieľom dosiahnuť rovnováhu ani ľudskú rovnosť. Systém finančnej podpory USAID, oficiálne založený začiatkom 60. rokov minulého storočia, mal svojich predchodcov v Latinskej Amerike a od 90. rokov v súčinnosti so šírením NATO získal neriadené voľné pole pôsobenia manipulácie smerom na európsky východ.
Relatívne nedávno som bola napomenutá, aby som sa už k varovaniam minulosti nevracala. Koho by zaujímali. Ale násilie, prebytok, plytvanie, merkantilizmus, blufovanie, stádovitosť, idiotizmus, vulgárnosť a chaos, a žiada sa dodať, oligarchizmus a technofašizmus, nie sú objavom Elona Muska ani anomáliou inak dobre fungujúcej spoločnosti. Sú len jej nevyhnutným dôsledkom, pre Európu špecificky. A preto si napriek paternalistickým varovaniam dovolím ten citát Aimého Césaira z konca 40. rokov minulého storočia:
„Pochopte, nadišla hodina moderného barbara. Veľkého severoamerického finančníctva, ktoré sa rozhodlo schmatnúť všetky kolónie sveta. Takže, drahí priatelia, pozor na to!“