Koaliční politici a političky najprv vraveli, že si veci vyrokujú za zatvorenými dverami. Teraz však stavili na opačnú taktiku – akoby všetko, aj najtajnejšie zákutia duše, chceli otvoriť svetu. Takýto postup si aspoň zvolil Andrej Danko po tom, čo predseda vlády na facebooku zverejnil tri správy. Prvá hovorí o tom, že predstavitelia koalície intenzívne rokovali o definitívnom vyriešení krízy, a lídri strán Hlas a SNS napokon požiadali premiéra, aby im dal čas do 17. februára.
Ak sa dovtedy nedohodnú, šéf Smeru predloží prezidentovi Pellegrinimu vlastnú predstavu o novej vláde a nebude sa už s nikým baviť. To Danka nahnevalo do takej miery, že si sadol a písal. A nie hocijaký list, ale päťstranový. Písanie je síce terapia, ale Danko zrejme dúfal, že vytvorí na Fica tlak. To by však museli byť karty inak rozdané.
Danko akoby si neuvedomoval, že krízu, ktorá sa má teraz vyriešiť – aj odobratím ministerstva SNS a Hlasu – spôsobili tieto dve koaličné strany. Dá sa pochopiť jeho hnev, ak Fico rokuje so „zradcami“ huliakovcami a Tarabovi a Šimkovičovej ponúka za jeho chrbtom miesto na svojej kandidátke v budúcich voľbách. Ale taký je život. Ak Danko nechápe, že v politike rozhoduje chladný rozum, kalkul a počty lojálnych poslancov, nie je asi z tohto sveta alebo nevie rátať. Akoby krízu najradšej vyriešil tým, že by sa vôbec neriešila.
Vyriešenie koaličnej krízy by malo byť azda v záujme všetkých koaličných politikov – aj Andreja Danka. Fakt, že dal Fico koaličným lídrom verejne ultimátum, svedčí o tom, že rokovania o vyriešení krízy vôbec nepokročili a že strany Hlas a SNS, ktoré krízu spôsobili, jej riešenie premiérovi ani trochu neuľahčujú. Rokovania zrejme uviazli na bode mrazu a Dankov – až príliš otvorený – list odhalil, že kríza je hlbšia, ako by sa zdalo.