Nájdu sa jedinci, ktorí si chybu nepriznajú, dokonca ani vtedy, keď sami musia vedieť, že sa pomýlili. Smutným príkladom je český exprezident Miloš Zeman, ktorý bol roky presvedčený o tom, že slávny novinár Ferdinand Peroutka pred vojnou napísal text s titulkom Hitler je gentleman, a za svoj nepresný výrok sa odmietal ospravedlniť.
Šéf slovenskej diplomacie teraz na návšteve Prahy vložil do úst ministerke obrany slová, ktoré v skutočnosti nepovedala ona, ale predsedníčka Poslaneckej snemovne. Juraj Blanár si rýchlo splnil svoju povinnosť, keď sa ešte pred odchodom z Česka ospravedlnil Jane Černochovej za to, že jej pripísal výrok Markéty Pekarovej Adamovej. V poriadku.
Podstata Blanárovej chyby však spočíva v niečom inom. Minister na spoločnej tlačovke s českým rezortným kolegom Janom Lipavským reagoval na otázku, aby uviedol konkrétny príklad zasahovania do slovenských záležitostí spoza rieky Morava. Mal radšej reagovať tak, že neprišiel so zbierkou kritických českých citátov na adresu slovenskej vlády, ale, naopak, s úmyslom zlepšiť medzištátne vzťahy.
Blanárova odpoveď vyznela o to horšie, že vytiahol bezmála jeden rok starý názor českej političky, ktorej sa nepáčila zmena zákona o slovenskom telerozhlase. Načo sa teraz vracať fakticky k už zabudnutým slovám?
Aby toho nebolo málo, pustil sa do Pekarovej Adamovej v ten deň, keď oznámila, že zo zdravotných dôvodov už nebude kandidovať vo voľbách. Pán minister, toto chorej žene nesmie urobiť džentlmen… Mimochodom, nebol to prvý prípad, keď Blanár vo vzťahu k Českej republike v krátkom čase urobil niečo prinajmenšom divné.
Keď si na prelome januára a februára vlády oboch krajín posielali štipľavé odkazy, neoficiálne navštívil v Prahe Zemana, pričom s nikým z oficiálnych českých predstaviteľov sa nestretol. Ako by to vyzeralo opačne, keby Lipavský prišiel do Bratislavy a porozprával sa iba s exprezidentkou Zuzanou Čaputovou? Možno by sa dokonca objavili konšpirácie o príprave prevratu na Slovensku, ktoré by viedli do Česka…
Aby sme však nevyzneli jednostranne, faktom je, že za riekou Morava by si mohli odpustiť prílišné poúčanie svojho suseda. Počnúc prípadom českých osobností, ktoré na jeseň 2024 požadovali od Poslaneckej snemovne, aby prerušila kontakty s NR SR, ak Michala Šimečku odvolajú z funkcie podpredsedu parlamentu. Krok koaličných strán síce vyzeral tragikomicky, no v Bratislave sa nepíšu listy, keď sa v Prahe dejú čudné veci.
A ešte jedna poznámka o Blanárovi. V poriadku – nech sa ozve, keď zaznie niečo neprípustné od oficiálnych českých predstaviteľov, ale keď už zdôrazňuje zásadu zahraničnej politiky Slovenska na všetky štyri svetové strany, tak potom by ju mal realizovať aj v prípadoch, keď ho vyruší výrok, ktorý zaznie z východu. Adresne. O čo ide?
Keď Blanár vlani v decembri rokoval so šéfom ruskej diplomacie, Sergej Lavrov potom na svojej samostatnej tlačovke poznamenal, že Slovensko prejavilo záujem o projekt euroázijskej bezpečnostnej architektúry (čo by bolo v protiklade s členstvom v NATO i v EÚ). Reakcia Blanárovho ministerstva bola taká, že „odmieta informáciu šírenú prostredníctvom agentúry TASS".
Táto správa však nevznikla v hlavách redaktorov ruskej tlačovej agentúry, lebo tá ju prevzala od Lavrova, ktorý sa o tom zmienil pred kamerami. Keď vie Blanár pomenovať Čechov, ktorí podľa neho zasahujú do diania na Slovensku, mal by rovnako v prípade svojho nesúhlasu vedieť vysloviť aj meno ruského ministra. Vlastne kohokoľvek zo všetkých štyroch svetových strán.