Vlastne sa len vyjasnilo, čo sa tušilo. Po odchode Richarda Rašiho na post predsedu Národnej rady sa uvoľní stolička ministra pre investície a regionálny rozvoj. No najprv musí Raši byť zvolený za predsedu v tajnej voľbe. Potrebuje 76 hlasov, koalícii však stále z pôvodných 79 chýba sedem.
No a druhá, prekvapivejšia, správa je ústupok Andreja Danka. Vzdáva sa svojej chuťovky – ministerstva cestovného ruchu a športu, ktoré si „vyboxoval“ pri zrode koalície. Je to pre Danka krutá daň, ale zaslúžená. Nárokoval si totižto viac, ako si „upiekol“ vo voľbách – najmä post NR SR po zvolení Petra Pellegriniho za prezidenta. Domnieval sa, že stačí pritlačiť a všetko mu prejde. Keď sa konečne spamätal, bolo už neskoro.
Teraz tiež vieme, o čom dlho trochu tajomne hovoril Fico, keď hrozil koaličným partnerom, že ak si nevyriešia spory vo vlastných kluboch, bude riešiť krízu on sám. A tak sa aj stalo, teraz zodpovedá za sedem rebelujúcich poslancov predseda Smeru.
Aj keď dôjde k písomnej dohode, nebude to mať „nová“ koalícia jednoduché. Uspeje len vtedy, ak zmení štýl vládnutia. Inak jej vystavia stop nie rebelujúci poslanci, ale občania.
Vyjasnila sa aj záhada o tom, prečo sa tak dlho rokuje v ľahko riešiteľnej kríze. Dnes to už vieme: Fico tlačil na SNS a Hlas, aby mu pustili obe ministerstvá. Zažehnala sa tak aj vykukujúca roztržka: Šimkovičová s Tarabom totiž v utorok už vyslali signál, že ak ich pri rekonštrukcii vlády hodia cez palubu a oni prídu o svoje „prebendy“, ich vernosť koalícii nebude automatická. Je to trochu zvláštne pre národniarsky orientovaných politikov: svoju agendu majú postavenú na boji proti liberálom, progresívcom a Matovičovi, pritom sú však z čisto egoistických pohnútok ochotní potopiť vládny koráb, pokiaľ sa im zoberú „prebendy“.
Ako sa zdá, huliakovci z Národnej koalície sú už „uprataní“, no s rebelantmi z Hlasu to zatiaľ nie je isté. Áno, malo by im pripadnúť ministerstvo po Rašim (alebo rezort školstva), ale čo s poslancami? Pri huliakovcoch sa predpokladá, ako už bolo aj avizované, že zakotvia v poslaneckom klube Smeru, ale migaľovci? Kto z nich bude minister? A ostatní dvaja budú štátni tajomníci? Odpovede zatiaľ nepoznáme. A preto musíme k riešeniu koaličného rébusu pristupovať opatrne.

Pravdepodobne v druhom kole podpíše Robert Fico alebo Smer nejakú zmluvu s jasne zadefinovanými podmienkami s jednou i druhou rebelujúcou skupinkou.
Prezident Pellegrini od predsedu vlády požaduje (písomné) uistenie, že koalícia skutočne bude mať 79 poslancov, inak k rekonštrukcii vlády nepristúpi. Je to rozumná požiadavka. Teraz Fico preberá úplnú zodpovednosť za riešenie koaličnej i vládnej krízy. „Za vodou“ koalícia ešte nie je. A ak aj k dohode dôjde, po skúsenostiach z posledných mesiacov by bolo nemúdre neočakávať nové roztržky. Počkajme si.
Aj keď dôjde k písomnej dohode, nebude to mať „nová“ koalícia jednoduché. Uspeje len vtedy, ak zmení štýl vládnutia: viac pokory, riešenie vecných problémov, neutápať sa v šarvátkach s opozíciou či vlastnými spormi. Inak jej vystavia stop nie rebelujúci poslanci, ale občania.