Premiér Robert Fico sa teraz musí dohovoriť so skupinkou tvorenou Samuelom Migaľom, Radomírom Šalitrošom a Jánom Ferenčákom. Je však vo výhode: na svojej strane má už 76 poslancov, vydieracia sila troch rebelantov značne klesla.
No nie úplne. So 76-kou, teda väčšinou jedného poslanca, sa dá vládnuť, ale s veľkými ťažkosťami – určite nie dlhodobo, teda ešte nasledujúceho 2,5 roka, ktorý zostáva do riadnych parlamentných volieb. Toho sú si vedomé všetky tri strany. Stále však nevieme, čo vlastne požaduje Migaľova skupinka. Uspokojí sa s ministerstvom regionálneho rozvoja a investícií? A kto bude ministrom? Hovorí sa o Jánovi Ferenčákovi, ale opustí kvôli hoci lukratívnemu postu primátorské kreslo v Kežmarku? Na čele radnice stojí od roku 2014. Alebo na ministerskú stoličku zasadne Samuel Migaľ? Musíme sa potom v prípade jednej i druhej skupinky pýtať, či ich kandidáti na túto funkciu majú elementárne predpoklady. Ferenčák určite.
A šuškalo sa ešte o ministerstve školstva? Minister Tomáš Drucker odchod z funkcie rázne poprel. Lenže je to skúsený politik, bol ministrom za Smer, predsedom strany Dobrá voľba (členom bol aj Šalitroš), teraz kandidoval za Hlas. On by funkciu zvládol a ministrom školstva by mohol byť napríklad Migaľ. Hoci podpísaná dohoda troch koaličných strán túto špekuláciu vylučuje, počkajme si – politika prináša veľké prekvapenia.
Maslo na hlave majú obe strany. Múdrejší ustúpi, hlúpejší sa háda. Do ktorej skupiny patria naši politici?
Ale ani úplné uhasenie koaličného požiaru neznamená upokojenie situácie na Slovensku. A to neznamená iba volanie po predčasných voľbách zo strany opozície (podľa vzoru Smeru a Hlasu z minulého obdobia), ale iný štýl vládnutia. Povedzme si rovno: takto to ďalej nejde. Súčasná koalícia praktizuje rovnaké móresy ako predchádzajúca, kormidlovaná Igorom Matovičom. Sľuby o zmene vládnutia hodili Smer, Hlas i SNS po nadobudnutí moci okamžite za chrbát.
Aj preto si PS, SaS, KDH, Matovičovo Slovensko a Demokrati môžu dovoliť požadovať predčasné voľby za podpory nemalej časti verejnosti – čo vidieť aj každý týždeň na námestiach slovenských miest. Lenže sú predčasné voľby riešením politickej a spoločenskej krízy, ktorá gniavi Slovensko už niekoľko rokov? Nie! Ak by aj opozičné strany vyhrali voľby a SaS by kandidovala s Demokratmi, aby neprepadli hlasy, zostavili by rovnako krehkú väčšinu, ako má súčasná koalícia. A to by ešte visela na šnúrke Matovičových gatí. Dať ruku do ohňa za to, že sa Matovič zmenil, by dal iba hazardér.
Iskrí to najmä medzi dvomi Slovenskami – Matovičovým a Progresívnym. PS, SaS a KDH striedajú taktiku voči expremiérovi: raz ho úplne vylučujú, raz sa mu líškajú, raz ho umravňujú a najnovšie sa snažia jeho hnutie rozdeliť. Domnievajú sa, že zarytým ignorovaním Matovičovi odlákajú voličov.
Čítajte viac Gašpar ukázal na vinníka koaličnej krízy. Nespokojní poslanci dostanú podiel na vládnutí
Expremiér už vymyslel aj účinný protiútok: opozícia nás vyháňa preto, lebo chce po voľbách upiecť koalíciu s Hlasom, teda spolčí sa s bývalými smerákmi, mafiou atď. Matovič je nezmar, počítať s ním treba. Doba na (predčasné) voľby ešte nedozrela. Možno sa ešte objaví nový, rozumnejší politický subjekt, ktorý priláka voličov z jedného i druhého tábora.
To, čo Slovensko potrebuje ako soľ, nie sú predčasné voľby ani stabilita koalície, ale zmena štýlu vládnutia, vecná politika zameraná na dlhodobé problémy ľudí a liečenie boľačiek Slovenska. Maslo na hlave majú obe strany. Múdrejší ustúpi, hlúpejší sa háda. Do ktorej skupiny patria naši politici?