Ale poďme po poriadku. Vysoká volebná účasť zároveň spôsobila, že kresťanskí demokrati CDU/CSU neprekročili 30 % hlasov, ako im predpovedali agentúry v prieskumoch, no iba biednych 28,5 %, čo je druhý najhorší výsledok v histórii (po tom pred tromi rokmi…). To druhá veľká strana, sociálnodemokratická SPD, dopadla ešte horšie, získala jasne najhorší výsledok v dejinách – 16,4 %. Už tieto dva fakty jasne napovedajú, že nemecká politika sa rapídne mení a sily sa preskupujú.
SPD vedená nevýrazným kancelárom Olafom Scholzom doplatila nielen na slabé vládnutie, nezvládnutú ilegálnu migráciu, upadajúcu ekonomiku a zbytočne vysoké ceny energií, ale tiež na to, že jej ľavicová politika bola nevýrazná a nakoniec spolu s FDP semaforovú koalíciu aj pochovala. Pravicová liberálna FDP sa dokonca ani nedostala do parlamentu (4,3 %) a jej šéf Christian Lindner, rovnako ako Scholz, vo vysokej politike končí. Tretia vládna strana – Zelení (11, 6 %) – nakoniec stratila iba 3 %, čo je dobrý výsledok a naznačuje, kto vlastne vo vládnej koalícii udával tón a presadil najviac z programu (je otázka, či nie na úkor Nemecka).
CDU/CSU bude môcť zostaviť koalíciu iba s SPD, nemusí sa „prosiť“ Zeleným. Práve ich politika totiž ťahala v posledných rokoch Nemecko ku dnu.
Do parlamentu sa nedostala ani radikálna ľavicová strana Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW). Wagenknechtová po odchode zo strany Die Linke (Ľavica), ktorej vyčítala stratu ráznosti, bodovala v eurovoľbách i v krajinských voľbách v Sasku, Durínsku a Brandenbursku (stala sa aj súčasťou vlády), no teraz jej chýbali tri stotiny percenta na prelezenie 5 %.
Hoci v Nemecku a Rakúsku sa strana môže do parlamentu dostať aj s menej ako piatimi percentami, musí však vyhrať aspoň v troch okrskoch a potom sa jej započítavajú všetky hlasy. To sa podarilo pred tromi rokmi práve Ľavici, no nie teraz BSW. Naopak, Ľavica (8, 8 %) vyhrala vo viacerých častiach Berlína a dokonca zvíťazila medzi voličmi do 25 rokov, predbehla i AfD.
Ak AfD volili predovšetkým mladí muži, ktorí nevidia pred sebou životnú perspektívu, Ľavicu volili mladí ľudia v mestách. Trápia ich sociálne veci ako nedostupné, drahé bývanie (na Slovensku, kde je situácia oveľa horšia, to volebnou témou nie je…) či spravodlivé odmeňovanie („dobrá práca“). Okrem toho, že dokázala urobiť pútavú kampaň na sociálnych sieťach, favorizovanú BSW predbehla aj preto, že do popredia nedávala tému konfliktu na Ukrajine a nebola voči Rusku zhovievavá ako BSW, ktorej po iba ročnej existencii chýbajú regionálne štruktúry.

Absencia ľavicovej strany v parlamente je určite na škodu, nakoniec je to však dobré, lebo CDU/CSU bude môcť zostaviť koalíciu iba s SPD, nemusí sa „prosiť“ Zeleným. Práve ich politika totiž ťahala v posledných rokoch Nemecko ku dnu. Pred novou vládou stojí viacero veľkých výziev: riešenie ilegálnej migrácie, ktoré prerástla politikom cez hlavou, rozmáhajúca sa kriminalita a pokles bezpečnosti, historický úpadok ekonomiky – čaká na reštart – či zvyšovanie vojenských výdavkov, čo sa nezaobíde bez zoštíhľovania sociálneho štátu a verejného sektora.
Ani CDU/CSU, ani SPD to nebudú mať pri hľadaní kompromisov jednoduché. Čokoľvek urobia, bude vodou na mlyn nielen AfD, ale na druhej strane aj Ľavici, BSW, Zeleným i liberálnej pravicovej FDP, ktorá môže zbierať nespokojných pravicových voličov (nielen AfD). Nemecko čakajú ťažké časy.