Za dokument hlasovala väčšina štátov Európskej únie vrátane Slovenska. Sláva! Nielen sláva Ukrajine, ale v tomto prípade aj slovenskej vláde, že sa pridala na stranu ľudí, ktorí si ctia demokraciu, slobodu a medzinárodné právo – bez vykrúcačiek o tom, kto je agresor a kto obeť. Po napínaní svalov a návštevách Moskvy konečne rozumná reč. Proti boli napríklad aj naši „kamoši“ Maďarsko a Spojené štáty či Izrael.
„Za“ teda hlasoval veľvyslanec pri Stálej misii Slovenskej republiky pri OSN – a to na pokyn šéfa rezortu zahraničných vecí Juraja Blanára zo Smeru. Opozičný poslanec Juraj Krupa z SaS sa vyjadril, že ho to „milo prekvapilo“. Nemilo to však prekvapilo jedného z koaličných partnerov, lídra SNS Andreja Danka. Nestotožnil sa s týmto krokom do takej miery, že od Roberta Fica žiada dokonca ospravedlnenie. A to mu ešte nedávno otvoreným listom spečatil svoju lojalitu.
Blanár sa logicky odvolal na neuznanie Kosova Slovenskou republikou, čo bol ešte postoj vlády Mikuláša Dzurindu – ide totiž o axiómu slovenskej zahraničnej politiky. „Náš postoj je absolútne principiálny tak, ako je to aj v prípade neuznania Kosova zo strany Slovenskej republiky, pretože to pokladáme za porušenie medzinárodného práva a narušenie teritoriálnej integrity Srbska,“ povedal jasne Blanár. A jasno by v tom mohol mať aj Danko. Išlo o symbolicky významný, ale takpovediac „neškodný“ dokument, uznávajúci iba elementárne fakty.
Rezort diplomacie uviedol, že text vníma ako možný kompromisný návrh, aby sa zdôraznilo dodržiavanie medzinárodného práva a nenarúšanie hraníc a územnej celistvosti. S týmto by azda mohol – ba aj mal – súhlasiť každý rozumný človek. Za rovnakú rezolúciu na pôde OSN hlasovalo tiež Srbsko, no krátko po tom sa srbský prezident Rusku ospravedlnil. Zrejme toto inšpirovalo Andreja Danka, aby žiadal ospravedlnenie od Roberta Fica. Mal by však vedieť, že takýmito požiadavkami sa vzďaľuje od svojich koaličných partnerov smerom k extrému.