Samozrejme, Trump myslel v prvom rade na Spojené štáty a už nemieni z enormných obranných výdavkov USA viac držať Európu nad vodou: mala by sa postarať sama o seba. Hoci to znie nepriateľsky, má kus pravdy. Vojna na Ukrajine odhalila nepríjemné skutočnosti. Roky sme v Európe zanedbávali prezbrojovanie, výmenu starých zbraňových systémov za moderné. Máloktoré štáty vydávali na zbrojenie požadované dve percentá.
Navyše po nevyhnutnej pomoci Ukrajine sa naše zásoby v skladoch vyprázdnili. Nebezpečenstvo imperiálneho Ruska, ruská prevaha a zároveň menší americký ochranný dáždnik si logicky žiadajú nové vyzbrojenie. No nie je méta 5 % až príliš prehnaná?
Určite je. Naša vláda už prišla na to, ako povinné kvóty obísť. A to výstavbou infraštruktúry alebo nemocníc pod hlavičkou armády: slúžiť majú armáde, ale v čase mieru, prirodzene, najmä občanom. Múdra finta, ale nevystačí. Na armádu budeme musieť dať zo spoločného koláča reálne viac, ale kde presne?
Ak pridáme armáde, musíme ubrať inde. Kde? Priškrtíme výdavky smerujúce do zdravotníctva, sociálneho systému, školstva, infraštruktúry či minimálnej výstavby bytov?
Pretože ak neexistuje plán, presne konkretizované oblasti, môžu to byť peniaze vyhodené von oknom. Aj preto je dobré, že konečne aspoň v niečom koalícia a opozícia začali ťahať za jeden povraz. Prezident Peter Pellegrini ohlásil okrúhly stôl k výdavkom na obranu. Opozícia prisľúbila účasť. Prezident by potom čo najširší konsenzus – postoj Slovenska – chcel prezentovať na júnovom summite NATO v Haagu, kde sa rozhodne o konkrétnych číslach.
Momentálne sa zdá, že naši politici spejú k maximálnej miere 3 % z HDP. Či tam zakomponujú nejaké finty, je teraz jedno. V prvom rade by sa mali dohodnúť, na čo máme vynaložiť peniaze – čo vlastne chceme. Lenže také jednoduché to nebude. Ak sa stále spomína spoločná obranná politika EÚ, nezvislá od USA – Európa sa musí postarať sama o seba – tak by sme si mali najprv na európskej úrovni zadefinovať, čo chceme, čo sa tej-ktorej krajine hodí, čo by si mala zobrať pod svoj dáždnik: lebo ak jednotlivé armády nebudú špecializované a dopĺňať sa, pôjde o mrhanie prostriedkami.
A v neposlednom rade otázka dvoch, troch či piatich percent vôbec nie je druhoradá. Ak pridáme armáde, musíme ubrať inde. Kde? Priškrtíme výdavky smerujúce do zdravotníctva, sociálneho systému, školstva, infraštruktúry či minimálnej výstavby bytov? Je nemysliteľné, aby sme dávali do zbrojenia viac na úkor zdravotníctva, školstva alebo čoraz nedostupnejšieho bývania. Zhoršilo by to ešte viac úpadok týchto sektorov. Mohlo by to znamenať aj nové poplatky alebo skrytú privatizáciu. Pritom v posledných 20 rokoch bolo zo sociálneho systému a verejného sektora ukrojené viac než dosť.
Kde teda na nevyhnutné prezbrojenie, modernizáciu armády vziať? Čo keby sa zvýšené výdavky financovali napríklad ako počas druhej svetovej vojny z vyššieho zdaňovania majetných vrstiev (akou sumou z vlastného vrecka napríklad na obranu Ukrajiny prispeli tamojší oligarchovia?) či veľkých firiem s dominantným postavením na trhu? Určite u nich vyhrá vlastenectvo nad malichernosťou.
To všetko by malo byť vecou diskusie. Na Slovensku i v Európe. Vyžaduje to len jedno: zmenu myslenia. A tu sa črtajú riziká. Lenže ak nenájdeme nové prístupy, skončí sa to katastrofálne.