Obaja si zvykli celý svet poučovať. Trump rozhodne nemal stratiť nervy a mal zachovať dekórum a diplomatický úzus. Ak hovorí, že nemá rád konflikty, chce mať s ľuďmi dobré vzťahy, tak nepresvedčil. No ani Zelenskyj nie je žiadny príklad dobrého správania. Rád umravňuje na dennej báze. A vychádzalo mu to, jeho sebavedomie narástlo. Iba raz narazil, keď „vyskočil“ na Trumpovho predchodcu Joea Bidena. Ten ho obratom zarazil a Zelenskyj „sklapol“. Rozhnevať si Trumpa nie je múdre ani štátnicky krok, nech už si o ňom myslíme čokoľvek.
Zelenskyj sa síce po vyprchaní hnevu miernil, ďakuje USA za všetko, cúva, uvedomuje si prešľap, ospravedlniť sa však (z hrdosti) odmieta. Od Trumpa sebareflexiu nečakáme, ale aj on si uvedomuje chybu a otvára Zelenskému zadné vrátka. Hoci európski lídri, ktorí vedú ťaženie proti Trumpovi, ukrajinského lídra celou váhou podporili, Európa nebude Ukrajine stačiť. Všetci dobre vedia, aká pomoc odchádza z USA.
Trump má čudné a neohrabané spôsoby, často zavádza, klame, no je prezidentom najsilnejšieho štátu sveta, ktorého si priamo zvolili občania. Rešpektujme ho, snažme sa s ním vychádzať dobre a hľadajme k sebe cestu, veď USA sú náš najbližší spojenec, ktorý ručí za našu bezpečnosť. Antitrumpovská hystéria nikam nevedie.
Počas studenej vojny sa neraz kriticky uvádzalo, že Rusko je len vypuklé zrkadlo Západu. Neplatí to aj dnes?
Vždy treba opakovať, že Rusko napadlo Ukrajinu a zverstvá páchajú Rusi. Ukrajinskí civilisti, deti i seniori, sú vystavení opakujúcemu sa nočného bombardovaniu a ostreľovaniu, žijú v strachu, v neistote, mnohí navždy stratili svoje domovy – nie Američania, nie Európania. V tom má Zelenskyj jednoznačne pravdu. Skúsenosti a pocity Ukrajincov sú neprenosné, to my Európania i Američania musíme pochopiť. Lenže musíme nájsť cestu z krvavého labyrintu von. Veď si nemôžeme zakrývať oči pred tým, že mladí Ukrajinci odmietajú narukovať a brániť svoju vlasť, vojnu považujú v tomto štádiu za nezmyselnú.
Hoci kritika Trumpových avantúr a „netradičných“ riešení z úst európskych lídrov je na mieste, nevieme, čo chcú dosiahnuť, žiadny scenár neponúkajú. Doterajšia stratégia zlyhala na celej čiare. Sebareflexia žiadna. Keď Trump hovorí o hrozbe tretej svetovej vojne, mali by sme najsilnejšieho muža planéty brať vážne.
U iniciatív lídrov veľkých európskych národov by sme mali byť tiež opatrní. Nezabúdajme, že tieto národy v minulosti rozdúchali najväčšie krviprelievania v dejinách ľudstva (nielen prvá a druhá svetová vojna, aj ďalšie početné vojny v Európe a výboje do Ázie, Afriky, Ameriky, brutalita v kolóniách, krvavé národnooslobodzovacie vojny) a rétorika často nebola iná (plná poučovania a morálnej nadradenosti). Akoby by chceli Macron, Starmer i ostatní zakryť zlyhania a stratu dôveryhodnosti na domácej pôde.
Čítajte viac Trump sa vrátil k hádke so Zelenským: Neusiluje o mier, chce bojovať, bojovať, bojovať
Ukrajina jednoznačne potrebuje podporu morálnu i vojenskú. Ona je obeť, nie my. No vojna nikam nevedie, doterajší prístup krviprelievanie nezastavil, Rusko nezničil, pokračovať v ňom je cesta do záhuby. Rokovania s Putinom, prímerie, neznamenajú vyriešenie konfliktu. Ukrajina potrebuje silné bezpečnostné záruky, územia získať späť. Jeden krok vzad, ústupok, neznamená prehru ani rezignáciu (treba trvať na svojom, byť neoblomný a húževnatý).
Počas studenej vojny sa neraz kriticky uvádzalo, že Rusko je len vypuklé zrkadlo Západu. Neplatí to aj dnes?