Aj Trumpove návrhy treba brať s odstupom a chladnou hlavou. Hoci vyzerajú často divoko, niekedy sú len strašením a nechýba im neraz racionálny základ. Aj jeho stratégia voči Rusku nie je až taká márna, ako ju vykresľujú v Európe. Skutočne treba dostať Putina k rokovaciemu stolu. Bez neho sa k trvalému, bezpečnému a spravodlivému mieru pre Ukrajinu nemáme ako dopracovať. To je, žiaľ, fakt.
Hoci požiadavka ako si „privlastniť“ ukrajinské nerastné bohatstvo (výmenou za pomoc) Spojenými štátmi, respektíve ako získať nárok na ťažbu strategických surovín, je bláznivá a šitá veľmi horúcou ihlou, má svoje racio. Ak by americké firmy získali bane na ťažbu spomínaných nerastov, ruské sily by na ne neútočili. A povedzme si pravdu, skutočne to bolo šité takou horúcou ihlou? Lebo tá rýchlosť, akou boli zmluvy pripravené, vyvoláva otázku, či táto stratégia už nebola dávno predpripravená a iba ležala doteraz v zásuvke.
Prezident Zelenskyj zmluvy po známom trápnom divadle v Bielom dome nepodpísal. Dokonca vyplávajú na povrch informácie, že ani nemienil, navádzaný demokratickou opozíciou v USA (otázka je tiež, či tak mienil aj Trump). Lenže dostal tak svoju krajinu do problému. Hoci európske krajiny sú ochotné obratom nášmu východnému susedovi nahradiť pomoc USA, nebude to vôbec jednoduché. Nech už je Trump akýkoľvek, ani veľké, a zvlášť malé, štáty by si nemali rozhádzať vzťahy s USA.
Zatiaľ útok strieda protiútok, ale donekonečna sa týmto štýlom a v tomto tempe hrať nedá. Dúfajme, že prekáračky v štýle divokého západu sa čoskoro skončia a USA, európske štáty i Ukrajina nájdu spoločnú reč.
Tak ako čelí Trump kritike doma (veľká skupina obyvateľstva však už ďalej nechce posielať peniaze do Kyjeva), aj európski lídri nemajú totálnu podporu na domácej pôde.
Trump už použil na „neposlušného“ Zelenského silu. S okamžitou platnosťou zastavil vojenskú pomoc Ukrajine. Týka sa aj pomoci schválenej ešte Bidenom, ktorá čaká na odbavenie na poľsko-ukrajinskej hranici. Ukrajine našťastie bezprostredné nebezpečenstvo nedostatku vojenského materiálu nehrozí, má zásoby ešte na tri mesiace, no črtá sa nedostatok obranných a útočných rakiet, a to nie je dobrá vyhliadka. Ani Francúzsko, ani Británia nevedia nahradiť prípadné výpadky z USA (ešte sa aj sporia, či na to využiť ruské zmrazené aktíva – čo by bol veľký precedens). No možno ani nebude treba, lebo je možné, že Zelenskyj (ktorý je tiež doma pod tlakom), európski lídri i Trump nájdu nakoniec spoločnú reč.
Šéfka EK Ursula von der Leyenová už ohlásila pomoc Ukrajine vo výške 800 miliárd eur. Kde na to vziať, v dobe prepadu európskej ekonomiky? Hoci fiškálne pravidlá sa dajú sčista-jasna predefinovať, dá sa nájsť výnimka, odklepnúť ju musia všetky členské krajiny štáty. Robert Fico súhlas podmieňuje obnovením dodávok plynu cez Ukrajinu. Podvádza Fico Európu, alebo by sa rovnako správal ktorýkoľvek iný líder členskej krajiny EÚ, keby bol v pozícii Slovenska?
A sklamaní musia byť i rojkovia snívajúci o „čistote“ Západu. Presiakla informácia, že USA zastavujú kybernetické útoky na Rusko. Hoci Pentagon túto správu dementoval, tá len ukazuje, že nielen Moskva podniká diverzné akcie na nás, ale platí to aj opačne. A aj výmena prímeria za nerastné suroviny nie je až takým prekvapením, veď to v prípade mocností nie je v dejinách žiadne nóvum, ale taká „klasika“.
Zatiaľ útok strieda protiútok, ale donekonečna sa týmto štýlom a v tomto tempe hrať nedá. Dúfajme, že prekáračky v štýle divokého západu sa čoskoro skončia a USA, európske štáty i Ukrajina nájdu spoločnú reč a spravodlivý mier na východ od nás nastane čo najskôr.