Projekt naštartoval ešte Boris Kollár zo Sme rodina, ktorý bol súčasťou vládnej garnitúry Igora Matoviča a neskôr Eduarda Hegera z vtedajšieho OĽaNO.
Podrobnosti vynechajme, z Kollárových bytov nakoniec nič nebolo – aj preto, že Hegerova vláda padla. Problémom vraj mala byť pre EÚ päťpercentná DPH na výstavbu nájomných bytov – údajne mala byť vnímaná ako nedovolená štátna pomoc.
Strih, EÚ poslala napokon list, že päťpercentná daň, teda daňová úľava pre staviteľov takýchto bytov, je v poriadku. A to je aj podľa predsedu vlády to lákadlo, pre ktoré podnikatelia do tohto projektu idú. Nájomné sa tak pre investora blíži k trhovému.
Prvé štátne nájomné byty vznikli v Bratislave. Tie, ktoré už boli postavené v rámci projektu Ovocné sady, kúpila súkromná poisťovňa Kooperativa a podpísala so štátom dohodu. Ak opozícia premiérovi vyčítala, že zdravotníctvo nie je jeho „premiérskou témou“, nájomné byty teraz jeho premiérskou témou sú. To by mohlo sľubovať, že projekt nezakape. Fico doslova povedal, že výstavba nájomných bytov sa stáva prioritou pre túto vládu.
Tridsaťpäť percent bytov dajú k dispozícii zamestnancom verejnej správy. V projekte, ktorý je dnes v hre, je 23 bytov určených pre zdravotnícky personál v univerzitnej nemocnici. Nemocnica tak môže stabilizovať zamestnancov, ktorých potrebuje – tým, že im na bývanie poskytne príspevok 3,30 eura za štvorcový meter. Nájom za dvojizbový byt s rozlohou 40 štvorcových metrov tak vyjde na 416 eur, plus zálohové platby za energie.
Nájomné bývanie bude určite finančne dostupnejšou formou bývania pre ľudí, ktorí by si museli na bývanie brať drahú hypotéku alebo možno ani nespĺňajú kritériá na jej získanie. Mnohí mladí ľudia vôbec hypotéku nechcú, nevedia, kedy republiku opustia, a chcú byť flexibilní.
Nájomných bytov určite nebude pre každého dosť, ale časom sa môže situácia zlepšiť. Kollár má zrejme pocit, že Fico mu nápad ukradol, ale na realizovanie plánov treba jednoducho dovládnuť do konca volebného obdobia. To OĽaNO, Sme rodina a SaS nedokázali.