Je nespochybniteľnou pravdou, že koalícia momentálne nemá väčšinu v Národnej rade. Teraz je jedno, či sa podarí Miroslavovi Radačovskému ako náhradníkovi Rudolfa Huliaka zložiť sľub poslanca, pretože pre zdravotné dôvody absentuje aj poslanec SNS Roman Michelko. Vypadnúť pre zdravotnú indispozíciu môže ktokoľvek kedykoľvek a rovnaká situácia sa tak môže opakovať celkom často – pri väčšine jedného poslanca by to bol pre akúkoľvek koalíciu problém.
Hoci predseda Smeru tvrdí, že momentálne predčasné voľby nie sú na stole, vyčkajme ešte 2–3 týždne. Lebo sám premiér varuje Richarda Rašiho, aby neriskoval svoju voľbu za predsedu Národnej rady (hlasy v tajnej voľbe nemá isté). A Fico dodáva, že predčasné voľby budú len vtedy, ak si to bude želať Smer.
Nevedno, či neskúsení politici PS i väčšina opozície pochopili Ficov odkaz. Nejde len o to, že Smer (Hlas i SNS logicky žiadny záujem o voľby nemajú, lebo ich preferencie sú nízke) môže dodať hlasy k ústavnej väčšine potrebnej na vypísanie volieb. Okrem toho, že v KDH na naliehanie Mikloška sa môže otvoriť debata o tom, či predčasné voľby rovnako ako v roku 1994 nebudú pokropením živou vodou pre úhlavného nepriateľa – vtedy Mečiara, dnes Fica.
Pokiaľ bude opozícia i s migaľovcami držať koalíciu v pasci a nedovolí Smeru, Hlasu a SNS otvoriť schôdzu NR a schvaľovať zákony, tak môže tvrdo dopadnúť na zem.
Totiž ak by Smer pristúpil na predčasné voľby, trval by na čo najskoršom termíne. Ak by k rozhodnutiu došlo ešte v marci, voľby by vychádzali na prelom júna a júla. No a v tom čase už nemalá časť občanov dovolenkuje. A všetci vieme, že dovolenku si budú užívať skôr voliči opozície ako koalície. Nižšia volebná účasť hrá do karát koaličným stranám a Republike. Ak opozícia na ich hru nepristúpi a bude trvať na septembrovom termíne, Fico bude mať tromf v rukách, s ktorým bude šibrinkovať počas celej kampane (rovnako ako v roku 2023).
Pokiaľ bude opozícia i s migaľovcami držať koalíciu v pasci a nedovolí Smeru, Hlasu a SNS otvoriť schôdzu Národnej rady a schvaľovať zákony, tak môže tvrdo dopadnúť na zem. Ak podľa ústavy NR SR nie je tri mesiace uznášaniaschopná, prezident ju rozpustí a vyhlási predčasné voľby. Takže voľby by pripadali na koniec leta. Navyše blokovanie parlamentu nie je dobré vysvedčenie ani pozitívne posolstvo pre veľkú časť verejnosti – najmä pre nerozhodnutých voličov, ktorí raz volia jednu, raz druhú stranu. Fico a spol. im to môže spočítať a poukazovať, že to je signál, ako bude súčasná opozícia vládnuť po voľbách.
Nikde nie je zaručené, že opozícia voľby vyhrá, aj keď si teraz verí. Nielenže koalícia môže (aj s Republikou) jasne vyhrať, voľby môžu dopadnúť opäť nerozhodne, s väčšinou 2–3 poslancov v jednom či druhom tábore, a nastane opäť patová situácia, ale i keď opozícia získa väčšinu 5–6 poslancov, bez prizvania Igora Matoviča do vládneho manšaftu sa neobíde. A to sľubuje opätovnú „divokú dobrodružnú“ jazdu z rokov 2020–2023.
Migaľ už má možno sľúbené voliteľné miesto na kandidátke PS, no mali by si on, Radomír Šalitroš a zvlášť Ján Ferenčák dobre premyslieť, čo vlastne chcú. Buď nech prestúpia k opozícii, alebo vezmú ministerské fleky, alebo odblokujú parlament a podporujú ad hoc (podľa svedomia) koalíciu. Na pokračovanie vo vajataní, vydieraní či v zbabelosti (prevziať zodpovednosť) doplatia len oni – a Slovensko. Dobré alternatívy neexistujú, ale treba si vybrať tú najstabilnejšiu a najracionálnejšiu. Lebo Slovensku chýba práve stabilita a istota.