K obratu stačilo spoločné rokovanie delegácií Ukrajiny a USA v diktátorskej Saudskej Arábii. Tamojšia atmosféra im priala, osemhodinové vyjednávanie vyústilo do obratu o 180 stupňov. To sa dalo čakať, len hystériou oslepení experti nechcú vidieť, čo má Trump za lubom. Veľké slová, ďaleko od reality, no dobre letiace sociálnymi sieťami, priťahujú pozornosť a sú lákavejšie ako poctivé rozbory a hľadanie príčin a úmyslov i „netradičných“ politikov. Ustúpiť a uznať chyby musela jedna i druhá strana.
V Kyjeve si uvedomili, že i veľkorysá ponuka európskych štátov ich nemôže vytrhnúť z mizérie. Pomoc Američanov je totiž komplexná a zásadná. Z Džiddy už obe delegácie odchádzali opäť ako blízki spojenci v ťažení proti Putinovi.
A Trump už hovorí to, čo všetci od neho očakávajú: hrozí Putinovi sankciami, ak nepristúpi na jeho hru. To nemá byť obhajoba Trumpových „nezvyklých“ postupov a rétoriky, ale za prehnanými slovami by sme sa mali vždy snažiť hľadať racionálne zámery všetkého schopného bývalého obchodníka s nehnuteľnosťami. Koniec vojny na Ukrajine, dnes najmä zastavenie paľby, prímerie, je skutočne Trumpovou prioritou – aj keď jeho cesty vedúce k cieľu sú často veľmi, veľmi čudné. Teraz je na ťahu Putin.
Je teraz na Putinovi, ako zohrá partiu o neprijateľných podmienkach, ústupkoch, vlastných podmienkach, odkladoch, hľadaní kompromisov až k úspešnej dohode – iné východisko neexistuje.
A Trump mu už posiela tvrdé odkazy – ako pomaly všetkým súperom a spojencom. Samozrejme, Putin nemôže bez námietok a prieťahov prijať ukrajinsko-americké návrhy: to sa skrátka medzi seberovnými nerobí. Pretože ani jedna strana nemôže v tomto pokri dať najavo slabosť a podriadenosť. Kremeľ, samozrejme, rokovať bude, ale očakávajme výhovorky, objektívne námietky, prieťahy, nespokojnosť. Kým ruská armáda nevytlačí tú ukrajinskú z Kurskej oblasti (chýba málo), ani o dohode nesnívajme.
A hoci aj Rusi bojujú z posledných síl a prímerie by sa im hodilo, predsa sú len vo výhode – postupujú. Akékoľvek zastavenie paľby využije zvlášť slabšia strana na doplnenie zásob a sformovanie pozícií. Rusku zjavne nevyhovuje takýto scenár. No má Putin na výber?
Trump už vyslal signál, že má v ruke dobré karty. Hrozí ďalšími sankciami, v hre sú masívnejšie dodávky zbraní i vo vyššej miere používanie účinnejších zbraní. Dronový útok na Moskvu bol varovaním. A hoci rétorika je v našich končinách rôznorodá a otáča sa o 180 stupňov bez akéhokoľvek morálneho zakopnutia, predsa len prímerie, zastavenie paľby si želá azda každý súdny človek. Nielen u nás, v Európe, ale všade vo svete – rovnako ako v Gaze. Aj tí, ktorí Trumpa či USA (ich politiku) nemajú v láske, si zabíjanie, ničenie miest a obcí, bombardovanie neprajú.
Putin hrá preto aj o svoje renomé (i Ruska) vo svete. Ak ho vo februári 2022 úplne stratil, časom šokujúco nadobudol čiastočne späť, tak teraz mu hrozí jeho opätovná a totálna strata. Aj zo strany spojencov, ako je napríklad Čína.
Je teraz na Putinovi, ako zohrá partiu o neprijateľných podmienkach, ústupkoch, vlastných podmienkach, odkladoch, hľadaní kompromisov až k úspešnej dohode – iné východisko neexistuje. Hoci 30-dňové prímerie nerovná sa spravodlivý a udržateľný mier na Ukrajine, je prvým zásadným krokom na ceste vymotania sa z labyrintu. Putin sa musí odhaliť.