Podľa denníka Haaretz Benjamin Netanjahu zdôvodňuje pokračovanie genocídy plnou parou tým, že „spôsob boja v Gaze sa musí zmeniť“. Pokiaľ sa vraj miestna kontrola zo strany civilného vedenia s pomocou Izraela nahradí takzvanými „klanmi“, čo sú ozbrojené skupiny nelojálne voči Hamasu, izraelský cieľ zničiť Hamas a oslobodiť zvyšných izraelských rukojemníkov bude naplnený. Koho bude oslobodzovať potom? Či inak: Kto bude z podstaty vinný ešte skôr, než sa vôbec narodí?
Taktika podpory vnútorného rozkolu, v ktorej predstierame väčšiu lojalitu k jednej strane domáceho odboja voči našej okupácii, je starý ako osadnícky kolonializmus sám. „Ohnivá voda pre červený Indián“ z divokého západu však v konečnom dôsledku neušetrí nikoho, a už vôbec nie v súčasnosti, keď sú vojenské prostriedky masového vyhladzovania podporované strhujúcim medzinárodným tichom pri akokoľvek desivo sa znásobujúcich počtoch mŕtvych Palestínčanov.
Pritom je evidentné, že posledné, o čo Netanjahuovmu kabinetu ide, sú rukojemníci a zničenie Hamasu: Jedinou istotou, ktorá ostáva po 17 mesiacoch genocídy – vrátane dehumanizačnej propagandy, opakovaného odopierania potravín, vody, lekárskej a humanitárnej pomoci – je Hamas ako politická realita. Ako aj fakt, že izraelské úsilie definitívne vymazať palestínsku otázku zo svetových dejín sa z dlhodobého hľadiska obracia proti Izraelu.
Zatiaľ to tak nemusí vyzerať. Plán odsunúť zvyšky Palestínčanov „dobrovoľne nasilu“, ktorý artikuloval Trump, nie je nový. Izrael sa už ani pro forma nepokúša varovať zvyšky palestínskych civilistov. Ale ani spiaca krásavica si už nemôže myslieť, že táto genocída napokon povedie k zmiereniu.