Bolo to napínavé a aj trochu otravné, ako sme celé týždne počúvali, že ministrom bude Ján Ferenčák, potom zas, že Radomír Šalitroš. Nech to znie akokoľvek paradoxne, ak Roman Malatinec, jeden z hlasáckych rebelov, nedostane žiadnu funkciu (ani inú výhodu), asi nám zostane veriť, že mu naozaj išlo „iba“ o hodnoty, pretože svoje priority dokáže z „klubu huliakovcov“ lepšie presadiť. Ale nepredbiehajme. Odmena za lojalitu Ferenčáka a Malatinca ešte možno len vyjde najavo.
Teda po tom, čo sa celé týždne skloňovalo meno Ferenčáka ako budúceho ministra, a v posledných dňoch meno Šalitroša, ministrom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie je nakoniec predsa len ten, ktorý rebéliu začal a po ktorom dostala skupinka nespokojných poslancov pomenovanie: Migaľ.
Dalo sa to vytušiť už v nedeľu, keď sa objavil v relácii Na telo a prízvukoval, že práve Radomír Šalitroš by mal byť ten, kto nebude len stláčať v parlamente gombíky podľa „pucipalca“, ale mal by byť v exekutíve. A len tak mimochodom poznamenal, že prečo by ministrom nemohol byť on sám? Teraz je jasné, že Migaľ už vedel, že funkciu si vyloboval pre seba, no nejaké ministerstvo by doprial aj kolegovi, „múdremu a vzdelanému mužovi“ Šalitrošovi.
Teda po tom, čo sa týždne skloňovalo meno Ferenčáka ako budúceho ministra, a v posledných dňoch meno Šalitroša, ministrom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie je nakoniec ten, ktorý rebéliu začal a po ktorom dostala skupinka nespokojných poslancov pomenovanie: Migaľ.
Ten sa napokon stane vysokým úradníkom a po tomto volebnom období asi v politike skončí. Ako poslanec bol nevýrazný, známy bol len ako migaľovec, a politický talent má naozaj skôr Migaľ. Šalitroš nemá na politika ani potrebnú výbavu, (podľa vlastných slov) vracia, keď hlasuje za zákony, ktoré nie sú v súlade s jeho svedomím. To politik nesmie.
Ten, kto je na tom v tejto chvíli najmenej komfortne, je Richard Raši. Už dáva odpočet, opúšťa MIRRI, aby uvoľnil kreslo Migaľovi, ale úplnú istotu, že sa stane predsedom parlamentu, nemá. Na to, že tajná voľba je pre Rašiho príliš veľkým rizikom, upozorňujú dlhodobo aj poslanci koalície.
Roman Micheľko z SNS mu dokonca radil zabezpečiť si aj hlasy opozície. No Raši inú cestu, ako sa dostať na stoličku predsedu parlamentu, nemá, a nie je ani iná cesta, ako udržať pri moci túto koalíciu. Takže ak by to náhodou nevyšlo a Raši by zostal „iba“ poslancom, musel by svoj údel prijať ako obeť alebo ako oddych po ťažkej práci ministra.
Migaľ a Huliak sa možno pre mnohých kolegov stanú vzorom toho, že sa netreba vzdávať. Treba len dostatočne dlho nehlasovať za koaličné zákony, neotvárať schôdze a jedného dňa sa to poddá. Kým v nedeľu sa ešte Migaľ rečnícky pýtal, prečo by aj on nemohol byť ministrom, včera nám už na sociálnej sieti hrdo oznámil: „Dnes sa stanem novým ministrom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie.“
Opakuje, že mu naozaj ide iba o hodnoty, no teraz mu k hodnotám nadelili aj funkciu. Hlasu vyčítal, že sa svojou politikou neodlišuje od Smeru, aby nakoniec, paradoxne, skončil na jeho ministerstve – keďže MIRRI po koaličnej rošáde prešlo pod Smer. Vraj ukáže, ako sa veci dajú robiť, keď sa „nepreferuje stranícka línia“. Je však zvláštne dištancovať sa od línie strany, za ktorú ste kandidovali. Psy si teda pobrechali, karavána ide ďalej. Koalícia je zachránená – jediný, komu zostali oči pre plač, je Andrej Danko. Ako by povedal Trump, nemá karty.