Momentálne všetci svorne tvrdia, že budú voliť kandidáta Hlasu, ešte donedávna ministra investícií (eurofondov) a regionálneho rozvoja. Hoci náhradník za Rudolfa Huliaka, bývalý sudca a europoslanec, Miroslav Radačovský, nemieni vstúpiť do klubu SNS, sľubuje vernosť koalícii. Náhradníci v Hlase za Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša by mali byť oddaní straníci. Klub Smeru je ako vždy úplne jednotný.
V SNS po prehre v boji o predsedu parlamentu, keď Andrej Danko nakoniec ustúpil, nehlásia žiadne problémy. Aj z Hlasu prišli uistenia, že všetky špekulácie o tom, že niektorí poslanci nie sú stotožnení s kandidatúrou Rašiho, sú falošné. No motyka môže vždy vystreliť.
I keď Raši bude jednohlasne zvolený, na rad prídu obratom ďalšie nominácie. Už mesiace viazne navolenie členov Rady STVR. Škriepky sa viedli okolo nominanta Hlasu, bývalého novinára a ministra kultúry za SaS (áno, za SaS) Daniela Krajcera. Okamžite sa vynorí otázka, kto sa stane favoritom voľby riaditeľa STVR. Dnes, trištvrte roka po nútenom odchode bývalého riaditeľa RTVS Ľuboša Machaja, sa koaliční politici stále sťažujú na fungovanie STVR. Pritom kameňom úrazu mal byť práve Machaj.
Už najbližšie týždne ukážu, či koalícia je schopná dovládnuť až do konca, alebo sa postupne rozsype. Jeden spoľahlivý tmel predsa len má: nedopustiť vládu opozície.
A v hre je aj voľba guvernéra NBS. Robert Fico už vyslal jasný signál, že poslanci Smeru súčasného guvernéra Petra Kažimíra, dlhoročného ministra financií za Smer, ako aj bývalého podpredsedu strany, nemienia podporiť. Dôvod? Zrada pri formovaní Hlasu Petrom Pellegrinim. No premiér naznačil, že ak bude Kažimír kandidátom Hlasu, bude sa rokovať. Žeby Hlas získal posty prezidenta, predsedu NR SR i guvernéra NBS? Trochu veľa, najmä keď preferencie strany pomaly, ale isto klesajú. Určite bude o čom rokovať a obchodovať – proste politicky handlovať: niečo za niečo.
Ak špičky Hlasu i SNS kritizujú riešenie krízy premiérom, tak by sa mali najprv pozrieť do zrkadla a pretrieť si oči. To ony spôsobili krízu, nedokázali mesiace načúvať a hovoriť s kritickými poslancami – ktorí sa nájdu vždy a v každej strane. Matúš Šutaj Eštok i Andrej Danko, ale aj Peter Pellegrini, sa majú v politickej práci vnútri strany od Roberta Fica čo učiť. Vyhodenie z ničoho nič Migaľa a Šalitroša zo strany bol azda jeden z najhlúpejších politických strategických krokov v poslednom období. Čo v Hlase od tohto ťahu očakávali? V druhej najsilnejšej koaličnej strane by si mali uvedomiť, že nestačí byť stranou „pekných“ a na dobré časy.
Hoci je nespornou pravdou, že Huliak na ministerstve športu a cestovného ruchu a Migaľ na ministerstve investícii a regionálneho rozvoja sú amatéri, je to zároveň veľká šanca. Obaja hrajú o česť. Budú chcieť silou-mocou dokázať, že nie sú takí zlí, akú majú povesť. V prípade Migaľa je lepšie, že sa smelo chopí funkcie namiesto toho, aby naďalej sedel v parlamentnej lavici a len hundral a vydieral. A nalejme si čistého vína: doteraz eurofondy a regionálny rozvoj manažovali iba „experti“, a kam sa Slovensko dostalo? Škoda slov.
Krehká koalícia dostala druhú šancu, či ju využije a dokedy prežije, je veľkou neznámou. Už najbližšie týždne ukážu, či koalícia je schopná dovládnuť až do konca, alebo sa postupne rozsype. Jeden spoľahlivý tmel predsa len má: nedopustiť vládu opozície.
