Svedectvo o systematickom ničení, terore a nútenom vysídľovaní Palestínčanov z okupovaného Západného brehu bol nedávno ocenený Oscarom.
Izraelský minister kultúry Miki Zohar to označil za „smutný moment pre svet filmu“. Minulý týždeň bol Hamdan Ballal vo svojom domove napadnutý, zbitý a s pomocou izraelskej armády spolu s ďalšími dvoma ľuďmi unesený. Vraj „hádzali kamene“. Ani len to sa však, ako už neraz, nepotvrdilo.
Film žiadna iná krajina vznikol z iniciatívy Izraelčana Yuvala Abrahama, ktorý sa s pomocou Hamdana Ballala a ďalších izraelských a palestínskych kolegov rozhodol časozberným spôsobom demaskovať mýtus o izraelskom „práve na sebaobranu“ za hocijakých okolností. Už len preto, že vznikal od roku 2019, a to na Západnom brehu v mestečku Susya, jasne upozorňuje na to, že genocídne metódy IDF, ktoré svet do zásadnej miery vidí a toleruje, sa prosto nezačali uplatňovať a gradovať po 7. októbri 2023. Sila filmu tkvie aj v tom, že je vyjadrením túžby mnohých Izraelčanov nebyť komplicmi zločinov svojho štátu, za čo riskujú aj svoje bezpečie a neraz i možnosť ostať žiť v Izraeli.
Pre kohokoľvek, kto nevie alebo vie málo o dejinách moderných Palestínčanov od vzniku štátu Izrael, môže byť film šokujúcim zážitkom, ktorý ho ešte dlho nenechá spať; a spochybní všetky klišé, ktoré bežne počúva o ľudských zveroch, rodených primitívoch s terorizmom v krvi a ďalšími opismi zbavujúcimi Palestínčanov ľudskosti. Hamdan Ballal na šťastie a na rozdiel od úmyselne zabíjaných palestínskych novinárov prežil. A možno ho „ochránila“ aj hollywoodska soška: zavraždenie oscarového Palestínčana by možno aj Netanjahuov kabinet stálo viac dôsledkov, ako zabíjanie desiatok tisícov anonymných civilistov, ktorých svetová verejnosť, mnohé médiá a západní politici preventívne halia do hanebného mlčania – hoci zomierajú de facto priamo pred našimi očami.