Je pravdou, že SNS nehlasovala, ako sa na koaličného partnera patrí, ale ani sa nedopustila žiadneho hriechu (okrem jedného pri otváraní schôdze). Ani jeden z bodov sa totiž nenachádza v programovom vyhlásení vlády. Z čisto politického hľadiska mali národniari voľnú ruku. Prečo by mali zadarmo pomáhať konkurenčnej strane, keď ich k tomu neviaže žiadna dohoda? To nedáva zmysel.
Zavedenie žandárov je šité horúcou ihlou (ako obvykle), rozhodne by si celý zásah do policajnej práce žiadal väčší čas na diskusiu. Ten aj bude, pretože, paradoxne, zákon 73 hlasmi prešiel do druhého čítania. Pomohla opozícia: chýbajúci poslanci (ach, tá disciplína) umožnili znížiť kvórum. Navyše Peter Kotlár po tom, čo mu vláda „odfajkla“ jeho prapodivnú covidovú správu, utekal do parlamentu hlasovať nie za svoju stranu, SNS, ale za návrh smeráckeho ministra obrany Roberta Kaliňáka.
A to nie je všetko. Poslanec Roman Michelko nevylúčil podporu zákonu, len si národniari potrebujú vyjasniť niektoré body (preložené do politického jazyka – „vykšeftovať“). A čuduj sa svete, zákon by za určitých okolností mohli podporiť aj opoziční progresívci. Žiadajú len maličkosť: oddeliť Žandársky zbor od zmien v aktívnych zálohách (Národné obranné sily). Bolo by hlúposťou, ak by Kaliňák ako predkladateľ blokoval pozmeňujúce návrhy. Veď ide o jeho úspech a on je pragmatik. Takže opäť veľa kriku pre nič.
Je načase robiť štandardnú politiku. Vecne riešme problémy Slovenska. Na ťahu je vždy „partia“ pri moci, kritika je „parketa“ pre opozíciu. Správajme sa už konečne normálne.
Vlastne je dobré, ako to dopadlo. Diskusiu o chýbajúcich policajtoch potrebujeme ako soľ. Robotu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, predsedu Hlasu, supluje bývalý dlhoročný minister vnútra Kaliňák zo Smeru… No radšej pomaly a kvalitne, ako klasicky unáhlene v skrátenom legislatívnom procese. Verme, že tie časy už máme za sebou.
Dráma sa nekoná ani okolo vojakov v Lotyšsku. Bolo vopred jasné, že SNS návrh nepodporí a, naopak, ruku zdvihne opozícia. Rozumieme Dankovi, preferencie SNS nie sú „bohvieaké“ a musí robiť zrozumiteľnú politiku pre svojich voličov: na ruských hraniciach žiadni slovenskí vojaci. (To neznamená, že zahraničnú politiku SNS treba akceptovať.) Po veľkých ústupkoch a priznanom prehratom boji Danko neskladá zbrane, začína sa nová etapa. Nepodporovanie zákonov a „zlepšovákov“ (bez náležitého „obchodu“), ktoré idú nad rámec programového vyhlásenia vlády – čo je „písmo sväté“ – je čitateľná a legitímna politika: nič viac.
Summa summarum: konečne máme politiku, aká by mala byť. Koalícia je zocelená, poučená z prešľapov, excesy vo forme účelových zmien sú, dúfajme, za nami (okrem tých v rezorte kultúry). Aj Ficova zahraničná politika sa stáva čitateľná nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí (to neznamená súhlas). A opozícia by mohla skončiť s ustavičným opakovaním refrénu o predčasných voľbách, ktorý sa naučila spievať od Fica a Pellegriniho. Už tú pesničku počúvame štyri roky. Predčasné voľby nie sú žiadnou spásou, v Bulharsku sa opakujú každého pol roka a nič neriešia.
Je načase robiť štandardnú politiku. Vecne riešme problémy Slovenska. Na ťahu je vždy „partia“ pri moci, kritika a odhaľovanie nešvárov je „parketa“ pre opozíciu. Pre niekoho je neprijateľná vládna koalícia, niekomu nevonia opozícia, ale tak to má byť. Správajme sa už konečne normálne.