Pre mnohých, ktorí si pamätajú aspoň posledné roky studenej vojny, bolo vysielanie Slobodnej Európy nenahraditeľnou súčasťou informovania o svete za železnou oponou. Podľa českého ministra zahraničných vecí Jana Lipavského je dôležité udržať vysielanie aspoň čiastočne, a mnohí sa asi zhodnú s Kajou Kallasovou, podľa ktorej EÚ nedokáže okamžite zaplniť prázdno. Súd v USA zatiaľ vyhovel žiadosti rádia o dočasný príkaz, na základe ktorého sa môže kratší čas udržať vysielanie on-line.
Reakcie súvisiace s rádiom v réžii USA, ktoré vzniklo hlboko počas studenej vojny, sú, samozrejme, rozbúrené. Dodnes vysiela do 23 krajín, medzi ktorými je aj Bielorusko, Rusko, Ukrajina, Irán či Afganistan. Jeho možné zrušenie je len ďalšou kvapkou pomáhajúcou odhaľovať dlhoročnú európsku závislosť, presnejšie podriadenosť, záujmom USA, a to aj pokiaľ ide o mediálnu informovanosť – navyše dávno po tom, čo sa studená vojna skončila. USA svoje vysielanie v Európe potrebovali pre svoje záujmy – a teraz ho opäť pre svoje vlastné záujmy rušia.
Na toto poukázal o. i. dlhoročný spolupracovník Slobodnej Európy Jefim Fištejn: „Európa je už predsa slobodná.“ V dobe internetových technológií je prístup k informáciám navyše jednoduchší ďaleko za jej územím. Sloboda slova je dnes navyše ohrozovaná celkom iným spôsobom ako pre 40 rokmi, a príčinou nie je Trumpova suita: v dobe korporácií presadzujúcich svoje záujmy je skôr nutnosťou zabrániť cenzúre „legislatívnym obmedzením technologických gigantov“, podotýka Fištejn v súvislosti so slobodou slova. Inak povedané, nemať na informovanie morálny monopol. Neexistuje žiadny dôvod, aby Slobodná Európa v potenciálne novej podobe potrebovala na svoj chod severoamerické peniaze.