Ale poďme po poriadku. Dlhodobo, až dodnes, platia clá na dovoz áut z EÚ do USA vo výške 2,5 % a naopak 10 %. Takže Európania majú uvalené štvornásobne vyššie clá na americké autá ako opačne. Spojené štáty majú preto právo clá zdvihnúť. Otázka je, na akú úroveň. Samozrejme, 25 % je veľa, no Trump určite predpokladal nejaké obchodnícke dohadovanie, deje sa tak až v poslednej chvíli. Doteraz v Bruseli tvrdo spali.
No možno ani nič nechceli urobiť. Akékoľvek trampoty európskeho automobilového priemyslu spôsobené neuváženou (ideologickou) zelenou elektromobilovou stratégiou sa totiž budú dať zvaliť na Trumpa. A vieme, že prílišná orientácia na drahé nevýhodné elektromobily, ktoré ľudia odmietajú poslušne kupovať, automobilky decimuje. Navyše do USA sa z EÚ vyvážajú asi dva milióny áut, väčšina sa vyrába v USA alebo v Mexiku. A na tie vyrábané v USA sa clá nevzťahujú. Veď o to ide, aby sa autá vyrábali – je jedno od ktorej automobilky – priamo v Spojených štátoch. Hyundai už oznámil výstavbu novej fabriky v USA.
Nestačí ako v Kanade alebo Dánsku prestať nakupovať americké potraviny (ako whiskey), ale udrieť na chrbticu americkej ekonomiky.
Horšie na tom všetkom je, že clá tvrdo dopadnú na luxusné autá, ktoré sa vyrábajú na Slovensku, najmä v bratislavskom Volkswagene. Vývoz (luxusných) áut zo Slovenska (Porsche, Volkswagen Touareg, Land Rover atď.) do USA činí až šesť miliárd eur ročne. No môžu clá úplne zdecimovať bratislavskú fabriku?
Luxusné značky kupujú majetní ľudia, ktorí neobracajú každú mincu niekoľkokrát, aby si mohli kúpiť „drahého miláčika“. Hoci navýšenie ceny o 22,5 % je dosť, nemusí to všetkých odradiť od kúpy. Navyše automobilky majú pri luxusných značkách slušné marže na samotné výrobky i následné služby (servis). Preto pokojne môžu vyhlásiť akciové zľavy, dať dlhoročné zľavy na servis, a je vybavené. A taktiež v Amerike nechcené autá sa dajú umiestniť na iné trhy.
Takže nakoniec 25-percentné clá nemusia byť pre Slovensko až takou katastrofou, ako sa hovorí. Samozrejme, pokles zamestnanosti môže nastať, ale ako už bolo povedané nielen kvôli americkým clám, ale aj z mylnej „zelenej“ stratégie. Horšie by to však bolo, ak by Trump od mája zaviedol rovnako vysoké clá na komponenty. To môže nielen uškodiť samotným americkým spotrebiteľom, ale negatívne rozhýbať až úplne zdeformovať celý dodávateľsko-odberateľský reťazec, ktorý sa rozprestiera naprieč celým svetom.
No stále ostáva čas na rokovania. Všetci vieme, o čo Trumpovi ide. Chce prinavrátiť priemyselnú výrobu a zamestnanosť vo fabrikách do Ameriky. Drastické clá sú jedným z prostriedkov. No samotné automobilky môžu začať aj dobrovoľne čiastočne presúvať výrobu do USA, respektíve stanoviť clá medzi USA a EÚ, Japonskom, Južnou Kóreou, Mexikom či Kanadou na rozumnú vyrovnanú mieru.
A pokiaľ bežný občan so žiadnymi clami nesúhlasí, má po ruke, ako aj komisári v Bruseli, účinné páky. Nie, nestačí ako v Kanade alebo Dánsku prestať nakupovať americké potraviny (ako whiskey), ale udrieť na chrbticu americkej ekonomiky: prestať používať sociálne siete (Meta, Facebook), Google (Alphabet), Amazon, umelú inteligenciu (OpenAI) či Apple, nielen prestať nakupovať autá od Tesly. Veď tieto spoločnosti neplatia v Európe takmer žiadne dane. Samozrejme, je to oveľa komplikovanejšie ako uvaliť clá, ale politici a bruselskí komisári by museli mať aj odvahu.
