Akoby tomu nebolo konca kraja, ceny opäť stúpajú, a to rýchlejším tempom ako v EÚ. Presnejšie, na Slovensku sa ceny služieb vo februári zvýšili až o 7,8 %, v eurozóne iba o 3,7 %. A to NBS hovorí, že oproti januáru inflácia „stráca dych“. No a od apríla nastupuje transakčná daň: tá určite ceny nezníži, práve naopak.
Prudký nárast cien je o to prekvapivejší, lebo v januári klesla DPH v reštauráciách, v ubytovaní, v hoteloch. Nižšiu sadzbu vybavil Andrej Danko pri schvaľovaní štátneho rozpočtu. Chcel podnikateľom v cestovnom ruchu kompenzovať avizované zavedenie transakčnej dane. No ceny neklesli, naopak, išli hore. Je to fér? A to nás čaká leto s transakčnou daňou?
Podnikatelia v gastrosektore či v kultúre sa nemôžu vyhovárať na vyššie ceny energií, tie sú vysoké v celej Európe – len tam ceny služieb nerastú tak „divoko“ ako na Slovensku. Podnikatelia argumentujú využitím väčších ziskov do investícií. To by sme mohli kvitovať, no až nesledujúce mesiace, a najmä leto, ukážu, ako to naozaj je.
Treba podotknúť, že ochota nezávisí od nižšej DPH ani od štátnej pomoci, ide z duše. No pokiaľ zamestnanci v gastre či hoteloch majú nízke mzdy (ak sa platí kartou a nedávajú sa tringelty, tak to platí dvojnásobne), tak dobrá vôľa sa hľadá ťažko. No to je zodpovednosť podnikateľov, ktorým štát tak vrúcne pomáha. Lenže im to nestačí, ceny zvyšujú aj tak.
Počkajme si, rok sa len začína. Účtovať sa bude na konci roka. Ak sa trend nezmení, tak to bude jasný signál, že peniaze od štátu boli vyhodené von oknom. A potom bude treba vyvodiť aj politickú zodpovednosť.