Fio bankaFio banka

Medzinárodné inštitúcie na smiech alebo Netanjahu na krásnom modrom Dunaji

Benjamin Netanjahu nie je bežný predseda vlády. Na základe dôvodného podozrenia z páchania zločinov spĺňajúcich definíciu etnických čistiek je na neho vydaný zatykač Medzinárodného trestného súdu (MTS). Viktor Orbán sa však už v novembri minulého roku vyjadril, že ak príde Netanjahu do Budapešti, garantuje nedodržanie zatýkacieho rozkazu. Že to myslel vážne, sa ukazuje dnes v Budapešti.

02.04.2025 19:00
debata (2)

Haagsky súd začal vyšetrovať Izrael na podnet Juhoafrickej republiky po tom, čo Izrael rozpútal masové zabíjanie v Pásme Gazy po teroristickom útoku Hamasu 7. októbra 2023. Iba oficiálne čísla doposiaľ hovoria o asi 62-tisíc zabitých civilistoch, z toho okolo 17-tisíc detí. Keď Netanjahu nastupoval na lietadlo do podunajskej metropoly, v Rafahu práve pochovávali 15 palestínskych paramedikov cielene zabitých pri vykonávaní lekárskej pomoci. Len krátko predtým sa na jeruzalemskej konferencii Izrael prihlásil k spolupráci prakticky so všetkými predstaviteľmi európskej ultrapravice vrátane Marine Le Penovej alebo Geerta Wildersa. Meno Viktora Orbána, často negatívne skloňované najmä v súvislosti s jeho ústretovou politikou voči Rusku, preto nie bez príčiny akosi menej hlučne rezonuje teraz, keď hostením Netanjahua vyvoláva v Európe skôr rozpaky ako pobúrenie.

Po novembrových správach o zatykači sa za Netanjahua postavilo len málo politikov okrem Viktora Orbána, vtedajšej Bidenovej administratívy a Donalda Trumpa už zvoleného za prezidenta USA. Jednotlivé európske krajiny sa ale rôznili v tom, čo ich lídri tvrdili, že by s Netanjahuom urobili, keby sa objavil v ich krajine. Niektorí tvrdili, že by izraelského premiéra zatkli, iní, napríklad Taliani a Nemci, spomínali len „vyšetrovanie“. Pri príležitosti 80. výročia oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau Poľsko ohlasovalo, že Netanjahuovi poskytne ochranu, bola to však napokon zbytočná dilema. Sám izraelský premiér asi vyhodnotil, že chodiť za daných okolností do Poľska by skutočne pôsobilo nemiestne.

Stanovisko maďarskej vlády bolo jasné od začiatku: Žiadna kritika izraelskej beztrestnosti, žiadny súlad s Medzinárodným trestným súdom.Po novembrových správach o zatykači sa za Netanjahua postavilo len málo politikov okrem Orbána, Bidena a Trumpa.

Stanovisko maďarskej vlády bolo jasné od začiatku: Žiadna kritika izraelskej beztrestnosti, žiadny súlad s MTS. Hoci v roku 2002 Maďarsko podpísalo Rímsky štatút o zriadení MTS a parlament ho ratifikoval, nebol zosúladený s maďarským právnym systémom. Podľa maďarskej ústavy lídri iných krajín požívajú imunitu, ktorej nie je nadradený žiadny medzinárodnoprávny záväzok. Preto to vyzerá, že hoci viaceré neziskové organizácie, ako napríklad bruselská Hind Rajab Foundation, nahlas upozorňujú, že nielen hostenie, ale už len umožnenie preletu národným vzdušným priestorom je zradou medzinárodnej spravodlivosti, tak akékoľvek kroky zo strany Haagu budú aj naďalej fungovať ako trhací kalendár.

Na záver bizarné komparatívne okienko pre pamätníkov: keď sa 1. júla 2013 vracal vtedy bolívijský prezident Evo Morales z konferencie krajín exportujúcich plyn v Rusku, musel núdzovo pristáť vo Viedni. Francúzsko, Španielsko a Taliansko totiž jeho lietadlu neočakávane zakázali prelet ich vzdušným priestorom. Nie pre to, že by bol medzinárodne stíhaným zločincom. Len na základe toho, že vraj mal „predispozície poskytnúť azyl (whistleblowerovi) Edwardovi Snowdenovi“.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 2 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Viktor Orbán #edward snowden #izraelský premiér Benjamin Netanjahu #Medzinárodný súdny dvor v Haagu #Evo Morales #zatykač na Benjamina Netanjahua