Ak to trochu nadnesieme, voči medveďom sa má uplatniť tzv. princíp „kolektívnej viny“. Nebudú sa totiž strieľať jedince, ktoré niekoho usmrtili alebo mohli usmrtiť, teda problémové jedince, ale plošne sa ide zredukovať celá medvedia populácia. Taraba chce, aby odstrel vykonávali iba zásahové tímy, názorovo mu však konkuruje ďalší člen vlády – vo voľnom čase poľovník, ktorý mal sedieť na Tarabovom mieste – minister športu a cestovného ruchu Rudolf Huliak. Podľa Huliaka si spoločnosť bez poľovníkov s medveďmi neporadí.
Huliak aj Taraba sú však zajedno v tom, že za premnoženie medveďa môžu ochrancovia prírody, ktorí medvede strieľať nechcú a podľa oboch ministrov hodnotu medvedieho života kladú nad ten ľudský. A tak sa emotívne pýtajú, koľko ľudí má byť ešte dokaličených a zabitých medveďom, aby to zelení pochopili.
Vinu za neriešenie problému pripisujú často bývalému šéfovi envirorezortu, celoživotnému ochranárovi Jánovi Budajovi. Iste, keď sa na problém pozrieme takouto zjednodušenou optikou, zdá sa byť jasný. Medveďov je veľa, zabíjajú ľudí, preto ich treba strieľať. Lenže keď sa na vec pozrieme zblízka a vypočujeme si odborníkov, je to zložitejšie. Plošným odstrelom môžeme dokonca docieliť opačný efekt.
Ochranári vidia hlavný problém vo vnadiskách. Sú to miesta v lese, na ktoré poľovníci prinášajú potravu – kukuricu alebo potraviny po dátume spotreby z reťazcov, dokonca bagety po záruke alebo uhynuté zvieratá -, aby nalákali zver, na ktorú poľujú, najmä jelene a diviaky. Kedysi bývali vnadiská hlboko v lese, na vyššie položených miestach, no poľovníci rokmi spohodlneli.
Vnadiská robia čoraz bližšie k ľudským obydliam či blízko turistických chodníkov. Medveď je šelma inteligentná, nebude sa driapať po svahoch za čučoriedkami, keď má pod nosom fast food. Odhaduje sa, že na Slovensku je asi 20 000 vnadísk, na ktorých ročne skončí asi 60 000 ton potravy. Zvykli sme si tiež v zime zver prikrmovať, ale nie všetko musí prežiť, reguláciu treba nechať na prírodu. Regulačný odstrel však podľa ochranárov situáciu s premnoženým medveďom nerieši.
Niekedy ju dokonca zhorší. Zasiahne totiž do populácie medveďa takým spôsobom, že by to v konečnom dôsledku mohlo znamenať viac medveďov na danom území. Starší samec počas medvedej ruje dokáže usmrtiť aj niekoľko mláďat. Ak takéhoto jedinca odstrelíme, ďalší rok môže byť na tom istom území o 10 alebo 15 medveďov viac. Namiesto hromadnej streľby by vláda mala venovať viac energie osvete – ako sa v lese správať, čo robiť pri strete s medveďom.
A neprikrmovať! Medveď je síce všežravec, ale väčšinou sa živí trávou, na ľudské mäso si nepotrpí. Ak vás v lese začuje rozprávať a nie je napríklad zranený, ujde. Takmer pri všetkých prípadoch napadnutia medveďom človek porušil pravidlá, zašiel do medvedieho „revíru“, do húštiny, zišiel z turistického chodníka, vyskytoval sa blízko vnadiska. Medveď nemá rozum, človek má. Mal by ho začať používať.