Pri EÚ nakoniec nezostalo iba pri autách, Trump uvalil plošne 20-percentné clá na všetky tovary. Únia však nedopadla najhoršie: na Čínu uvalil clá vo výške 64 %, Vietnam 46 %, Kambodžu až 49 % (najviac zo všetkých krajín), na Laos 48 %, na Thajsko, masívneho exportéra mikročipov, 32 %, Indii sa ušli clá vo výške 26 %, Japonsku 24 % a Južnej Kórei 25 %. Ba americký prezident uvalil clá aj na vojnou zmietanú Ukrajinu – 10 %, i na najväčšieho spojenca – Izrael (17 %). Niektoré krajiny obišli iba s desaťpercentnými clami – Veľká Británia, Nový Zéland, Saudská Arábia, Argentína atď. No a clá sa ušli aj francúzskemu ostrovu Réunion a Gibraltáru, ktorý patrí Británii. Chybička sa pritrafila. Rusko zostalo mimo zoznamu. Dôvod? Sankcie stačia.
Otázka, ktorú si položí každý súdny človek, je, na základe čoho došli Američania k takým rôznorodým tarifám. Odpoveď je jednoduchá, ale o to šokujúcejšia. Trump svojou klasickou demagógiou vysvetlil, že ide vlastne o dar, pretože každá krajina, na ktorú boli uvalené clá, okráda USA dvojnásobne: na dovoz amerických výrobkov uplatňuje dvojnásobné clá. Teda, EÚ 39 %, Čína 97 % a Vietnam 90 %. Skutočne?
Devastačné clá ohrozujú nielen postihnuté štáty, ale najmä USA. Hrozí vysoká inflácia, čo Američania nemajú radi a každému politikovi ju vedia dobre spočítať. Hrozí recesia, prepúšťanie a nezamestnanosť.
Trumpov ekonomický tím započítal nielen skutočné clá, ale aj iné obchodné obmedzenia, subvencie, štátnu podporu či podhodnotenie meny ako v prípade čínskeho jüanu. Podľa Trumpa sú Spojené štáty takto dlhodobo „vyrabované, vyplienené, znásilnené a vydrancované“. A tak on v dobrej vôli chrániť Američanov iba zavádza polovičné clá. Je férový chlapík.
Skutočne? Keď sa experti na výšku ciel pozreli, nešlo im do hlavy, kde sa vzali všetky tie subvencie, ako k nim Trumpov tím došiel. Okamžite zistili, že nič nevyčíslil, ale urobil trik nehodný ani štvorkára na základnej škole. K číslu dospeli prazvláštnym vzorcom: dovoz mínus vývoz vydelené dovozom krát 100 rovná sa výška cla, napríklad pri Vietname 90 %.
Takéto devastačné clá ohrozujú nielen postihnuté štáty, ale najmä samotnú Ameriku. Hrozí vysoká inflácia, čo Američania nemajú radi a každému politikovi ju vedia dobre spočítať. Clom predražené komponenty ohrozujú zas americké firmy a celú ekonomiku. Firmy nebudú schopné predávať za predražené ceny doma ani vo svete. Hrozí recesia, prepúšťanie a nezamestnanosť. Trump chce dosiahnuť pravý opak. Pritiahnuť priemyselnú výrobu späť do USA a poskytnúť Američanom pracovné miesta. Lenže takto sa to nerobí.
Príbeh sa nekončí. Trump ráta s dohadovaním, na ktoré je ako obchodník s nehnuteľnosťami zvyknutý. Pravdepodobne iba nadhodil vysokú cenu a teraz čaká na reakciu – ako na trhu. Ak bude negatívna, pristúpi na zľavy. Maroš Šefčovič ako európsky komisár už rokuje v USA, ale čo je vlastne schopný dosiahnuť? Nikto nevie, čo sa Trumpovi preháňa cez hlavu. Chce rokovať s každou krajinou osobitne a udeľovať výnimky individuálne? Nonsens. Kam sme sa to dostali?
EÚ už pripravuje odvetné opatrenia. Mali by sa dotknúť aj bánk a technologických firiem. Takýto masívny zásah popravde nečakal nikto, nemilo prekvapená je aj Trumpova spojenkyňa v únii, talianska premiérka Meloniová. Španielsky premiér už ohlásil, že pomoc bude dvojstupňová: domáca i európska (vláda poskytne postihnutým sektorom pomoc). Môže každá vláda postupovať ako španielska? Únia by mala byť jednotná. Nielen svetový poriadok, ale aj EÚ prechádza skúškou ohňom.